Po stáročia hnali karpatskí pastieri svoje stáda na trh panien, aby našli nepoškvrnené dievča s bohatým venom, ktoré by si ich chcelo vziať. „Je to zvyk, ktorý sa datuje od prehistorických dôb. Mladí ľudia mali možnosť stretnúť sa a vybrať si partnera,“ vysvetľuje Ion Ghinoiu, profesor sociológie z inštitútu etnografie a folklóru.
I dnes tisícky Rumunov každý rok tretiu júlovú nedeľu zaľudnia tento zapadnutý kút, aby jedli, pili, uzatvárali sobáše, alebo len sa zabavili. Prechádzku po trhu s domácou slivovicou, drevenými výrobkami i plastovými hračkami spríjemňuje ľudová hudba. „Chcel by som tu nájsť dievča. Výber je široký, ale som dosť hanblivý,“ vyzradil 22-ročný Dan Mihet, ktorý na kopci stanuje so svojimi kamarátmi. Keď zahraniční návštevníci komentujú trh, že „nevesty sa predávali ako dobytok“, rumunská akademická obec má po ruke sériu argumentov. Hustota osídlenia na vidieku bola veľmi nízka a trh bol najlepšou príležitosťou, aby sa mohli rodiny stretávať. Mladí ľudia oznámili rodičom, ako si vybrali, a rodičia potom dojednali výšku vena a naplánovali svadbu, ktorá sa obyčajne konala do roka.
„Pôvodne bol trh panien náboženským sviatkom, ale postupom času sa z neho stal hlavne obchodný trh,“ hovorí Ghinoui. „Kresťanstvo si podobné pohanské sviatky prisvojilo a spojilo ich so svojimi svätými.“ Z udalosti sa postupne stal najväčší stredoveký sviatok manželstva a na trh s ním spojený prichádzali remeselníci i poľnohospodári zo širokého okolia. „V priebehu rokov sa z toho stáva gýč s množstvom umelohmotného tovaru,“ sťažuje sa Ghinoiu. Súhlasí s ním aj Silvia Belei, ktorá vyrezáva trojmetrové drevené píšťalky. „Ja sem chodím celý život. Obchod ide, ale zle. Ľudia dávajú prednosť umelohmotnému haraburdiu,“ sťažuje sa. Píšťaly predáva po desať dolárov.
Trh i dnes plní odvekú spoločenskú funkciu, je to príležitosť na stretávanie. Mnohí obyvatelia karpatských dedín rozptýlených po kraji tu našli svojich partnerov, a preto sem vodia svoje deti. „Rodičia ma sem po prvý raz priviedli, keď som mal rok a odvtedy som tu každý rok. Zoznámila som sa tu s mojím mužom,“ hovorí 62-ročná Istina Bocsa. Jej dcéra, ktorá práve ukončila štúdium na univerzite, tiež strávila s priateľmi na hore celý deň. „Bolo by pekné, keby si tu našla muža, udržala by sa tak tradícia. Ale teraz je dôležitejšie, aby si našla prácu,“ hovorí Bocsa.
V Rumunsku je dnes vysoký počet potratov a šíri sa AIDS. Ghinoui hovorí, že takéto problémy neexistovali v čase, keď rozkvital trh panien. „Vtedy musela byť žena pred svadbou panna, aby sa mohla vydať,“ hovorí.
(čtk, reuters)
