Produktivita práce poklesla päť rokov po tom, ako ekonómovia začali rozvíjať úvahy, či americké hospodárstvo vstúpilo do „novej éry“ svojho rozmachu. Ten mal byť charakteristický vysokým rastom výkonnosti ekonomiky sprevádzaným nízkou mierou inflácie, rastúcimi ziskami podnikov a rastom celkovej životnej úrovne. Kľúčovú úlohu mal pritom zohrávať nástup moderných technológií.
Neustále zvyšovanie produktivity práce bolo hlavným motorom historicky najdlhšej ekonomickej expanzie USA v histórii. Podľa štúdie newyorskej analytickej spoločnosti Conference Board sa prakticky žiadnej inej priemyselne vyspelej ekonomike nepodarilo v rokoch 1995 až 2000 nasledovať americkú expanziu. Realita bola skôr opačná. „S výnimkou USA každá krajina zaznamenala v druhej polovici uplynulej dekády spomalenie rastu produktivity práce,“ tvrdí Conference Board. Pod takýto úspech sa podľa nej podpísali predovšetkým reformy kapitálových trhov a trhu práce, ktoré zvýšili ich pružnosť.
„Fanúšikmi“ novej éry americkej ekonomiky boli aj najvyšší predstavitelia Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky. Svojím entuziazmom sa netají ani šéf Fedu Alan Greenspan, ktorý po poslednom znížení kľúčových úrokových sadzieb v polovici mája vyhlásil, že „napriek merateľnému poklesu produktivity práce v prvom štvrťroku by jej doterajšie ohromné tempo rastu mali podporiť ďalšie vyhliadky ekonomiky“. Pokiaľ klesajúca produktivita nebude len dočasnou záležitosťou, nedávne uvoľnenie menovej politiky Fedu môže oživiť jeho najväčšieho nepriateľa - inflačný rast.
Ekonómovia pripúšťajú, že na základe posledných údajov je ešte priskoro hovoriť o tom, či americký „zázrak produktivity“ bol, alebo nebol skutočný. Štvrťročné dáta totiž nehovoria nič o celkovom trende.
MICHAL TURČAN
