Mohammed Mourhit (vpravo) gratuluje víťazovi na 5000 m na MS v Seville 1999 Maročanovi Salahovi Hissouovi. Mourhit skončil tretí.
FOTO – REUTERS
Atletikou zatriasla pár dní pred otvorením šampionátu starého kontinentu v Mníchove séria ďalších potvrdených dopingových prípadov. Najznámejším odhaleným hriešnikom je Belgičan Mohammed Mourhit. Európskemu rekordérovi na trate od 3000 do 10 000 metrov, majstrovi sveta v krose z roku 2000 a 2001, bronzovému z MS 1999 v Seville na 5000 m dokázali v tele zakázanú látku erythropoietin (EPO). Ako potvrdil hovorca Medzinárodnej asociácie atletických federácií IAAF Nick Davis, 31-ročného rodáka z Maroka pozitívne testovali počas tréningu a jeho účasť na ME v Mníchove (6. – 11. augusta) je vylúčená. Belgičanov nález potvrdila vzorka, ktorú mu odobrali z moču i krvi. IAAF rozhodne o treste neskôr, ale atléta čaká najmenej dvojročný zákaz činnosti.
Zaujímavé je, že Mourhita kontrolovali ešte v máji, deň pred majstrovstvami sveta v polmaratóne v Bruseli. Belgičan na šampionáte štartoval, ale napriek ilegálnej výpomoci chémie skončil na 23. mieste.
Tri európske rekordy
Mourhit získal belgické občianstvo v roku 1997 po troch rokoch pobytu v krajine, teda rýchlejšie ako vyžadujú regule IAAF (päť rokov). Pomohol mu sobáš s Bruselčankou. Prvý európsky rekord prekonal v auguste 2000, keď zabehol 5000 m za 12:49,71 min (4. v historických tabuľkách), neskôr pridal najlepšie časy kontinentu na dvojnásobnú vzdialenosť – 26:52,30 (7.) a na 3000 m časom 7:26,62 (6.). Znie to neuveriteľne, ale takýto trojlístok európskych výkonov histórie držal iba legendárny Fín Paavo Nurmi v rokoch 1926 – 1932.
Na veľkých mítingoch bol útly Mohammed (164 cm/55 kg) jediným bežcom na vytrvalostných tratiach, ktorý dokázal popreháňať Keňanov, Etiópčanov či svojich rodákov z Maroka.
Mourhit začal s atletikou až na vysokej škole v Rabate, keď mal osemnásť. Prirodzeným vzorom, tak ako pre každého začínajúceho marockého bežca, bol legendárny svetový rekordér od 1500 m do 5000 m druhej polovice osemdesiatych rokov Said Aouita. Dnešný trojnásobný európsky rekordér sa ale v silnej domácej konkurencii nepresadil, známym sa stal až v belgickom drese.
Mohammed pritom nemenil tréningové metódy. Naďalej žil striedavo v Afrike a Európe. Pripravoval sa zásadne vo vysokohorskom marockom Ikrane (nadmorská výška 1600 až 2000 m) spolu s bratom Assanom. Sprvoti kombinoval dráhu, terén i cestu. V súčasnosti už behá viac polmaratóny a krosy, ale v Mníchove chcel štartovať. Európsky titul nemá z haly ani z otvoreného štadiónu. Vyhlásil však, že jeho životným cieľom je olympijský maratón 2004 v Aténach. Belgičanovi s marockou krvou sa predsavzatie zrejme nenaplní.
Štyri zlé zvesti
Správa o Mourhitovom dopingu nebola v uplynulých dňoch jedinou, pri ktorej kráľovná športov zaplakala. Britský ľahkoatletický zväz informoval o pozitívnych výsledkoch testovania popredných atlétov – 28-ročnej žrdkárky Janine Whitlockovej s tohtoročným maximom 441 cm a 34-ročného diskára Perrisa Wilkinsa (64,34 m). U obidvoch našli stopy steroidu methandienon. Použitie anabolík, steroidu methenolonu, priznal aj 29-ročný kladivár David Chaussinand. Francúzsku jednotku (80,68 m) odhalili kontrolóri IAAF, ktorí ho „navštívili“ počas tréningu. Na rozdiel od väčšiny, ktorí v podobných prípadoch použitie dopingu „zatĺkajú“, Chaussinand sa zriekol B-skúšky a oznámil odchod z atletickej scény.
(šef, pf)
