Súkromná predajňa v priestoroch Slovenského rozhlasu je jediná v Bratislave, ktorá ponúka len hudobné nosiče vydavateľstva Pyramída. Okrem nich predáva napríklad aj doplnky z kože. FOTO SME – LUBOŠ PILC
Slovenský rozhlas má vlastné hudobné vydavateľstvo. Jeho existencia je povinná, vyplýva totiž zo zákona.
Pyramída pokrýva široký záber titulov od hovoreného slova cez ľudovú, vážnu a populárnu hudbu až po Repete.
„Prvotným cieľom nie je zisk, ale poskytnutie kultúrnej informácie poslucháčskej verejnosti. Komerčné tituly dotujú kultúrne edičné činy, ktoré si nenachádzajú priestor v komerčných vydavateľstvách,“ hovorí vedúci vydavateľstva Marián Brezáni. Hudobní publicisti však vydavateľstvu verejnoprávneho Slovenského rozhlasu, ktorý žije aj z koncesionárskych poplatkov a daní, vyčítajú nízku úroveň niektorých vydaných titulov.
Pyramída vydávala v minulosti ročne 30 až 40 projektov. Na tento rok je naplánovaných 15 titulov. „Máme obmedzené finančné prostriedky. Chceme skvalitniť výber a zároveň vydávať takých interpretov, ktorí by nám zaručili určitú finančnú návratnosť,“ hovorí Marián Brezáni.
Vydavateľstvo nie je podľa Brezániho ziskové ani stratové – hospodári s vyrovnaným rozpočtom. V minulom roku sa výdavky a príjmy pohybovali okolo 3 miliónov korún. Na schválených tohtoročných 15 titulov sa počíta so sumou 2,4 milióna korún.
Najúspešnejší je Kazík
Za najväčší komerčný úspech vydavateľstva sa považuje album Roba Kazíka, ktorého sa podľa Brezániho predalo okolo 70-tisíc kusov. Popri ňom vyšli na tejto značke aj ďalšie nosiče, ktoré spadajú do kategórie Repete, šlágrovej hudby určenej pre staršiu generáciu. Marián Brezáni to odmieta: „Okrem takzvaného stredného prúdu, ktorý, mimochodom, neodmysliteľne patrí k rozhlasu, vydávame nosiče s vážnou hudbou, ľudovou hudbou, rozhlasovými dramatizáciami rozprávok, rozhlasovým humorom, titulmi s náboženskou tematikou. Konštatovanie o Repete je neodborné a nepravdivé.“
Niektorí z týchto interpretov sa objavovali v polovici 90. rokov v estrádnych programoch Slovenskej televízie alebo spievali na mítingoch HZDS. „Ťažko sa mi vyjadruje, nebol som pri tom, keď sa to vyrábalo. Aj Repete má svoju cieľovú kategóriu a vydávame aj albumy pre iné generácie. Aj týmto sme splnili verejnoprávnosť,“ tvrdí Brezáni.
Hudobní publicisti sa zhodujú. Takéto tituly odzrkadľujú približný vkus poslucháčov Slovenského rozhlasu, aj keď vo vydavateľstve vznikli hodnotné nahrávky worldmusicového Ghymesu, skupiny Jej Družina, Polemicu alebo nahrávky džezmanov Petra Lipu a Juraja Lehotského. To sú tituly, ktoré dnes stále zaujímajú predajcov hudby. „A ešte niektoré tituly ľudovej hudby. Šlágre ma nezaujímajú,“ hovorí šéf predajne CD Dr. Horák Pavol Maruščák.
Vzrušujúce archívy
Podľa hudobného publicistu Mariana Jaslovského vydavateľstvo nedostatočne narába s archívom: „Keď som robil po vysokej škole dva mesiace v Slovenskom rozhlase, vzrušovali ma archívy. Dalo sa tam nájsť naozaj všeličo možné. Od rozhlasového vydavateľstva očakávam aj vydávanie kvalitných antológií. Pokiaľ viem, svojho času vyšla len jedna, veľmi zlá, ktorá akože mapovala bigbítovú scénu 60. rokov. Džez v rozhlase napriek skvelým nahrávkam, ktoré sú v archíve, myslím kompletné koncerty, akoby neexistoval, ale ja ho chcem. Vopred odmietam námietku o nekomerčnosti džezu, pretože je to štátny rozhlas a nejde o nové nahrávky, pri ktorých treba platiť štúdio. Zato garnitúra Repete si, pokiaľ viem, veselo vydáva, akoby ani nebol rok 2002.“
Mariana Jaslovského zaujali dva tituly – Ghymes a Ursinyho posledný koncert. „Rád by som sa pozrel na katalóg, či náhodou vydavateľstvu nekrivdím, ale na internetovej stránke som našiel iba novinku hokejistické cédečko s hlasmi zlatých chlapcov,“ dodáva.
