Poľnohospodárstvo sa stáva najväčším problémom rozšírenia EÚ. Dokazujú to aj protesty farmárov. FOTO - ČTK/AP
e a stali sa členmi druhej kategórie.
Poľsku ide o viac. V najväčšej kandidátskej krajine pracuje v poľnohospodárstve 27 percent zárobkovo činných ľudí. V krajinách EÚ je to len 5,4 percenta. Podpora vstupu do únie bude závisieť práve od konečnej verzie kapitoly o poľnohospodárstve.
„Poľnohospodárstvo je pre referendum veľkým nebezpečenstvom,“ povedal šéf najväčšieho poslaneckého klubu Zväzu demokratickej ľavice (SLD) a predseda zahraničného výboru Sejmu Jerzy Jaskiernia.
Návrh Európskej komisie, podľa ktorého by noví členovia dostali po svojom vstupe len 25 percent podpory a plnú výšku by získali po desiatich rokoch, je pre Poľsko neakceptovateľný. Minister poľnohospodárstva Jaroslaw Kalinowski úniu varoval, že ak nedá poľským roľníkom vyššie dotácie, Varšava by mohla zaviesť ochranné dovozné clá na poľnohospodársku produkciu z únie - predovšetkým na pšenicu, mlieko a mäso, čo sú tri najsubvencovanejšie sektory v EÚ. „Ak nedostaneme plné práva, nebudeme akceptovať všetky povinnosti,“ vyhlásil minister podľa denníka Financial Times. „Ľudia ťažko chápu, že na jednej strane hraníc dostane Poliak 25 percent z dotácií, kým jeho nemecký kolega dostane 100 percent,“ hovorí Jaskiernia.
On sám si vie predstaviť smer, ktorým by sa rokovania mohli uberať. „Predovšetkým by sa skrátilo desaťročné obdobie, čo by mohli akceptovať obe strany.“ Za prijateľný považuje júlový návrh komisára pre poľnohospodárstvo Franza Fischlera - postupné zníženie priamych platieb poľnohospodárom v priebehu siedmich rokov o 20 percent a presmerovanie ušetrených peňazí na podporu vidieckeho rozvoja.
Jaskiernia naznačil, že poľnohospodárstvo by mohlo byť skúškou aj pre vládnu koalíciu (Zväz demokratickej ľavice, Únia práce a Poľská ľudová strana). „Všetky koalície majú problém s poľnohospodárstvom, súčasná sa zatiaľ drží dobre, aj keď z Bruselu občas počuť kritické hlasy.“ Hlavne menšia koaličná Poľská ľudová strana používa v tejto otázke ostrý slovník. S radikálnou Leperovou Sebaobranou tak bojuje o voličov.
Na konci rokovaní čaká Poľsko ešte jedna prekážka - účasť na referende. Podľa Jaskiernu bude ťažké dostať k urnám viac ako 50 percent voličov. „Pri posledných parlamentných voľbách (v septembri minulého roku - pozn. red.) prišlo asi 47 percent.“
Čím viac sa bude referendum blížiť, tým bude diskusia o členstve v únii tvrdšia. Už dnes padajú otázky, akú alternatívu má Poľsko k EÚ. Zaznieva dokonca scenár spoločného zväzku s Ruskom a Bieloruskom.
Pribúdať budú aj euroskeptické iniciatívy. Jednu z nich už pripravuje skupina poslancov podľa vzoru deklarácie, ktorú v januári presadilo v parlamente KDH - Sejmu chcú predložiť Deklaráciu štátnej zvrchovanosti v morálnych a kultúrnych otázkach. „Na jednej strane sú obavy politických strán opodstatnené, na druhej strane ide len o obyčajnú politickú hru. Z euroskepticizmu sa dá vytĺcť politický kapitál. To sa už ukázalo vo Švédsku, Fínsku i v Nórsku,“ hovorí Jaskiernia.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
MALGORZATA WOJCIESZYNSKA
