FOTO ARCHÍV
Haile Selassie pred takmer 30 rokmi zomrel. Napriek tomu stále žije. Pre milióny Afričanov zostáva symbolom oslobodenia spod koloniálnej vlády, pre milióny Etiópčanov posledným cisárom veľkého národa, pre milióny rastafariánov nežije len v spomienkach, ale aj skutočne. Podľa nich totiž nikdy zomrieť nemôže. Haile Selassie je podľa nich stelesnením boha. Narodil sa presne pred 110 rokmi - 23. júla 1892.
Haile Selassie sa narodil do slávnej dynastie. Aj na konci 19. storočia mal bližšie k časom biblickým ako k súčasnosti. Jeho predkami vraj boli kráľ Šalamún a kráľovná zo Sáby.
Za 83 rokov svojho života zažil obrovské zmeny. Svet, Afrika, ale aj Etiópia sa menili za pochodu. Pri mnohom bol osobne. Je považovaný za jedného z otcov africkej nezávislosti. Ako prvý sa totiž postavil koloniálnym mocnostiam: ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny sa bránil Musollinimu. Stál tiež za vznikom Organizácie africkej jednoty.
Keď zomieral, bol jedným z posledných absolutistických vládcov sveta, napriek tomu urobil z Etiópie modernejšiu krajinu: zrušil otroctvo, podporoval vzdelávanie, snažil sa Etiópiu posunúť do svetovej politiky.
Haile Selassie sa narodil ako Tafari Makonnen. Keď mal 19, oženil sa s Wayzaro Menenovou, dcérou cisára Menelika II. Stal sa princom - Ras Tafari. Musel však čakať až na smrť cisárovej dcéry Zauditu. Po 13 rokoch sa stal vládcom Etiópie. Od tohto momentu sa volal Haile Selassie.
Na začiatku 20. storočia bola Etiópia suverénnou krajinou. Jej pozíciu uznávali aj európske koloniálne mocnosti. To neznamená, že si na ňu nerobili chúťky. Británia a Taliansko sa už dávnejšie dohodli, že Etiópia bude patriť Rímu.
Keď preto Haile Selassie nastupoval na trón, nemal to vôbec ľahké: všade naokolo boli britské, talianske a francúzske kolónie. Ak aj Etiópia zostávala slobodnou, za dverami stále čakali Taliani. Mladý cisár bol na to pripravený: ako jediný z dynastie ešte pred nástupom k moci opustil hranice Etiópie. Bol v Londýne, Paríži a videl, že z Európy Afriku nič dobré nečaká. Preto ešte ako Ras Tafari začal modernizovať. Chcel urobiť z Etiópie novú krajinu, aby sa mohla brániť Európe. Vedel, že k tomu bude potrebovať pomoc. Preto začal stále razantnejšie vstupovať na medzinárodnú scénu. Presvedčil cisárku Zauditu, aby požiadali o vstup do Spoločenstva národov. Hneď po 1. svetovej vojne im to pre otroctvo zamietli, keď ho však zrušili, do svetového spoločenstva ich jednohlasne prijali.
Napriek tomu sa talianskemu útoku nevyhol. Benito Musollini vtrhol do Etiópie v roku 1935. Spoločenstvo národov jeho ťah označilo za agresiu, nič však na pomoc Haile Selassiemu neurobilo.
Po siedmich mesiacoch bojov sa cisár stiahol do exilu. U mnohých Etiópčanov veľmi neobstál: etiópski vládcovia boli vždy veľkými bojovníkmi, utiecť sa nehodilo. Svojej krajine však pomohol viac, ako keby hrdinsky padol v boji.
Z Londýna stále upozorňoval na osud Etiópie a bojoval za jej slobodu. Veľa pozornosti však najskôr nezískal. Všetko sa otočilo až keď Taliansko vstúpilo do 2. svetovej vojny. Zmobilizoval posledné sily v Etiópii a spoločne s vojakmi z Británie, Južnej Afriky a iných afrických krajín vstúpil v roku 1941 opäť do Addis Abeby. Bojovalo sa ešte pol roka, víťazom však bol nakoniec Selassie.
Etiópčanov si získal už svojím návratom. Ak niektorí pochybovali, postavili sa na jeho stranu, keď si dokázal udržať odstup od Britov, ktorí mu veľmi pomohli. S Londýnom sa dohodol na technickej a materiálnej pomoci. Nepustil ich však do paláca, kde sa rozhodovalo o moci.
Šikovnou politikou sa mu na dlhý čas darilo umlčať odporcov. Najlepším argumentom boli nové školy, nemocnice, železnice či elektrina.
Selassiemu sa podarilo zmeniť tvár krajiny. Nová ústava zaručovala slobodu slova, ani tá však nemohla zabrániť obrovským sociálnym rozdielom. S pribúdajúcimi rokmi to mal cisár stále ťažšie. Podľa mnohých so starobou akoby strácal prehľad o skutočnom svete. K tomu sa pridal hladomor, korupcia a stúpajúca inflácia. Preto sa zvyšovalo riziko prevratu.
Ten prišiel v roku 1974. Proti cisárovi sa postavilo 120 vojenských špičiek. Aby poštvali ľudí, použili proti nemu aj také nezmysly, že má na svedomí hladomor. Chceli zabrániť novotám a vrátiť späť staré poriadky. Výsledkom bolo niečo iné: Selassieho reformy a modernu nahradil africký komunizmus.
V auguste 1975 cisár Haile Selassie zomrel. Podľa mnohých ho zabili komunistickí agenti. Podľa iných bol jednoducho starý. Tajne ho pochovali pod betónovú dosku neďaleko latríny. Až po 25 rokoch ho preniesli do hrobky Svätej trojice.
Zajtra - Alexander Dumas
