Koloman Kertész Bagala, L. C. A., Bratislava 2002
Konečne sme sa dočkali zobraných poviedok Rudolfa Slobodu. Teda zatiaľ iba ich prvej časti.
„Rudo Sloboda je Miles Davis slovenskej literatúry,“ tvrdí na záložke prvej z kníh poviedok spisovateľ Peter Pišťanek. Ďalej sa dozvedáme: Rudolf Sloboda (1938-1995) napísal dvadsaťdva prozaických kníh, jednu básnickú zbierku, tri knihy pre deti, dve divadelné hry a štyri scenáre k filmom. Poviedky z tejto knihy napísal v rokoch 1958 až 1968 a sú určite skvelým letným čítaním.
Rudolf Sloboda: „V lete, ja neviem, či to viete, v lete vlastne najviac napíšem. V zime tu býva dosť zima, takých mínus sedem-osem a často zabudnem priložiť do pece, kachlí, a keď ešte v noci nekúrim, tak sa vlastne musím zaoberať takýmito vecami celú zimu. Až v lete, keď sa o to nemusím starať, sa mi dobre píše. Okrem toho, ja som taký človek, ktorý má rád leto, lebo aj deň je dlhý. Ja som si to teraz nedávno uvedomil, že všetky knihy som začal písať v marci, pomaličky som sa rozbiehal, potom hlavné tempo som nasadil júli, v auguste. A v septembri som prestal.“
Ivan Kočiš - Nie je všetko zlato, čo je striebro
Ivan Kočiš, 2002
Literatúra žánru sci-fi nemá na Slovensku bohaté zastúpenie. Kniha Nie je všetko zlato, čo je striebro od slovenského autora Ivana Kočiša tento stav nenapraví, ale aspoň vylepší.
Dej knižky, ktorý sa odohráva vo Švédsku v roku 2061, sa v skutočnosti opiera o prítomnosť. Na Zemi to funguje trochu inak. Nestačí mať iba otvorené oči, ale treba sa vedieť nimi aj pozerať. Japonec Tatsuhiko, jedna z hlavných postáv knihy, zisťuje, že svet dospelých vyzerá úplne inak, ako si ho zásadová dospievajúca mládež predstavuje. Našu planétu zmietajú ekologické problémy a na záchranu je vraj neskoro. Autor tvrdí, že sa môže ľahko stať a Zem i život bude o pár rokov vyzerať tak ako v tejto knihe.
Samuel Abrahám: Pokus o analýzu slovenskej spoločnosti alebo Koniec šedej zóny
Kalligram, Bratislava 2002
Články, polemiky a štúdie predstavujú Abrahámove texty, ktoré písal posledné desaťročie. Jednotlivé časti sú usporiadané chronologicky až na záverečnú štúdiu, ktorá roku 1993 postupne vychádzala v denníku SME a následne v Slovenských listoch pod názvom Pokus o politickú analýzu slovenskej spoločnosti.
Uršuľa Kovalyk: Neverné ženy neznášajú vajíčka
Aspekt, Bratislava 2002
Autorka má jemne cez tridsať. Napriek tomu, že ukončila strednú zdravotnícku školu, v zdravotníctve nikdy nepracovala. Vystriedala viacero zamestnaní, v súčasnosti pracuje v ženskej mimovládnej organizácii, ktorá sa zaoberá ľudskými právami žien. Študuje sociálnu prácu, žije v Košiciach. Píše poéziu a prózu. V literárnej súťaži Poviedka 2001 získala cenu internetového časopisu Inzine. Súbor týchto poviedok je autorkinou knižnou prvotinou.
Ľuba Kvietková: Zálesácke dni dnes
Q 111, Bratislava 2002
Autorka originálnym spôsobom približuje čitateľom svet prírody, hlavne rastlín a vtáctva. Zvolila si formu denníka, ktorý si viedol v ranej mladosti dnešný prírodovedec, tráviaci vtedy voľné chvíle s kamarátom Milanom a spolu s ním skúmajúci rozličné prírodné javy. Keď je ako dospelý po návrate z medzinárodného kongresu postavený zoči-voči školskej triede a má besedovať so žiakmi o svojej práci, spomenie si na tento denník a teraz ho predkladá mladým ľuďom. V knižke je obrovské množstvo informácií, kresieb, farebných obrázkov rastlín, húb, hmyzu a vtáctva, podaných veľmi názorne a približujúcich veci, o ktorých nemá dnešný, najmä mladý človek, hádam ani tušenia. V závere je uverejnený zoznam slovenských a vedeckých názvov rastlín a živočíchov.
