Dvaja českí návštevníci fascinovane a koristnícky opakovali ľuďom pri stole, že Pohoda je najväčší hudobný festival v Česko-Slovensku. Vraj ani v Trutnove, ani na masovom tanečnom festivale Creamfields nie je viac ľudí.
Ale kočovníci s pojazdnou čajovňou sklamane tvrdili dokumentaristovi, ktorý už tretí rok nakrúca Pohodu, že nabudúce už neprídu, lebo sa festival mení na komerčnú záležitosť. Pravda leží niekde medzi. Malý festival nadšencov sa za šesť rokov zmenil na mamutiu akciu, ktorej však vysoké čísla nezalepili oči, len namiesto desiatich dobrých kapiel ich vystupuje o stovku viac. A o komercii sa v pohŕdavom zmysle slova nedá hovoriť. Každému festivalu totiž dodá značku svetovosti headliner, ktorý je slávny, a pritom ešte nestratil vlastný štýl. Keď sa nabudúce cestou na budapeštiansky Sziget zastavia na Pohode takí The Cure, neodtiahnem preč s vozom. Mimochodom, Sziget hostí oveľa viac rôznych etnických, dokonca náboženských skupín, ktoré okrem seba navzájom tolerujú aj názov festivalu Pepsi.
Známejšie mená priťahujú viac ľudí, a väčší zisk a dobré meno festivalu umožnia priviezť mená, ktoré by o Slovensko v rámci turné ani nezavadili. Popri nich dostávajú čas na pódiu málo známe kapely, ktoré by organizátorom nezarobili ani na bagetu.
Nad tým, že Pohoda naberá zlý smer, sa dá začať špekulovať až vtedy, keď po pätnástykrát za sebou vystúpi Neuropa či Chiki liki tu-a, alebo keď ako headlineri prídu Bon Jovi. Alebo napríklad keď pol dňa premárnite hľadaním sľubovanej vegetariánskej stravy.
Rozbehla sa akcia, ktorá stále priberá na hmotnosti a kapacita miesta je nabitá po strop. Viac ľudí sa už nemá kam vojsť. Je na organizátoroch, čo s tým urobia. Zmení Pohoda miesto? Alebo aj mesto?
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
