Ráno vstanete a nič sa vám nechce. K prvej káve si beriete pravidelne už aj tabletku proti bolesti. Aj dnes musíte byť kreatívny, energický, asertívny. Devízou budúcnosti je byť na tom stále lepšie. Presadia sa iba ľudia, ktorí nemajú problémy a všetky úlohy zvládnu ľavou rukou. Čas je vzácny a človek ho nesmie premárniť na riešenie malicherných problémov.
Bolí vás hlava? Dajte si liek. Trpíte obezitou? Skúste liek. Trasú sa vám ruky, červenáte sa? Siahnite po vhodnom lieku. Nemôžete zaspať? Užívajte lieky. Na raňajky, na desiatu, na obed, na olovrant, na večeru. Prehltnúť, zapiť a fungovať ďalej.
Mládež si do svojich toxikomanských kokteilov pridáva hypnotiká a sedatíva, aby si navodila euforickú náladu. Tí starší ich berú preto, lebo sa boja zlyhania. Tabletky hltajú vo veľkom manažéri, vedci, herci, lekári, úctyhodní bielovlasí profesori. Vraj aj mnohí anestéziologovia, patológovia či chirurgovia, ktorí vás režú, sú psychicky alebo fyzicky závislí od liekov. Tabletky hltajú aj lekárnici, učiteľky, predavačky. Je to masový problém, len ho nevidno.
Publish or perish
Publikuj alebo zhyň, to je heslo, ktoré visí ako Damoklov meč nad každým vedcom. Viselo aj nad ním. Prečo bral tabletky jeden z výborných slovenských vedeckých pracovníkov, ktorý nedávno tak neslávne skončil? Prečo za desať rokov nepublikoval jedinú štúdiu? Prečo si vybral tento zničujúci spôsob relaxácie od problémov? Jeho kolegovia dnes tvrdia, že ich bral denne celé hrste. Dnes sa už len dohadujú, či nepublikoval preto, lebo mal bolesti, alebo naopak, jeho zlyhanie spôsobili tabletky. Zlyhanie, ktoré spôsobilo rozruch v slovenskom akademickom svete.
Päťdesiatšesťročný vedec, ktorého odbor z pochopiteľných dôvodov necháme anonymným, jednoducho nepísal, a to sa vo vedeckom svete nedovoľuje. Urobil teda to, na čo sa nezabúda a čo sa neodpúšťa. V strese, možno pod nejakým tlakom, kto už vie, opísal dva zahraničné články, ktoré skompiloval a pod svojím menom publikoval v odbornom časopise.
Istý čas si nikto nič nevšimol, až kým neprišiel anonym od jeho mladých podriadených. Výhovorky, že išlo o komplot či podvrh, že mu niekto vymenil disketu a článok poslal pod jeho menom do časopisu, aby ho znemožnili, sa nepotvrdili. Kariéra schopného vedca tesne pred penziou sa skončila abdikáciou z riadiaceho miesta. Rekapitulácia na sklonku života desivá – reputácia v odbornej verejnosti zničená. Zostali mu len tie tabletky.
Príbeh vedca, ktorého poznačilo nadmerné užívanie liekov, nie je výnimočný ani ojedinelý. Zostáva však väčšinou skrytý.
Veronika: Stále flexibilná, kreatívna, asertívna
Dvadsaťpäťročná Veronika, asistentka veľkej reklamnej agentúry, si najprv dávala len jednu pilulku na spanie pred dôležitým rokovaním.
„Musela som byť stále ústretová, flexibilná, kreatívna, asertívna. Od úzkosti, aby som to zvládla, som niekoľko ráz prebdela noc do rána. Na druhý deň som bola presný opak – bledá, nevyspatá, nesústredená. Tak mi šéfka strčila škatuľku liekov. Vraj ona ich berie už roky.“
Veronika nechcela prísť o lukratívne miesto. Najprv si zvykla zobrať pilulku, len keď vedela, že bude ťažký deň. Lenže tie boli takmer sedem ráz do týždňa. Ešte stále tvrdí, že to má pod kontrolou. „Sú však dni, keď nemôžem zaspať ani po dvoch tabletkách.“
Na služobnej ceste zistila, že jej kolegyne riešia úzkosti, napätie a bolesti hlavy ako šéfka. Aby dobre fungovali, mixujú si špeciálne koktaily. Nič nedostupné. Ráno si dajú kávičku a k tomu po jednej ružovej tabletke. Potom na obed a ešte dve odpoludnia. Prekladajú to džinom alebo vodkou. Majú elegantné butylky, ktoré sa zmestia aj do tej najmenšej kabelky. Sú stále svieže, optimistické a kreatívne. Na niekoľko hodín v stave akejsi sladkej omámenosti, otupenosti, necitlivosti voči problémom.
„Za týždeň padne necelé jedno veľké balenie. To predsa nie je tak veľa?“ odpovedá otázkou Veronika a opakuje, že to má pod kontrolou.
Ružový Ibuprofen je druhým najpredávanejším liekom bez receptu. Táto ružová pilulka pritom vôbec nie je taká nevinná. Hoci, ako nám povedala psychiatrička MUDr. Viera Kořínková z Fakultnej nemocnice v Bratislave, nevzniká od nej závislosť a dokonca pôsobí pozitívne proti demencii, jej nadmerné užívanie môže spôsobovať po čase celkom iné problémy. K jej najvážnejším vedľajším účinkom patrí krvácanie do tráviaceho traktu. Svetová zdravotnícka organizácia eviduje za 16 rokov viac ako 17 600 hlásených nežiaducich účinkov pri Ibuprofene. Najčastejšie ide o bolesti brucha, alergické reakcie a kožné prejavy.
Závislosť od liekov: Kliatba modernej ženy?
Ženy sú vraj ako špongia. Dokážu vstrebať veľa problémov, a potom sa ich nevedia zbaviť. Byť dobrou manželkou, domácou paňou, obstáť na pracovisku, vychovávať deti. To je na jedného človeka priveľa.
„Najmä dnes, keď si mnohé ženy budujú kariéru a chcú mať aj rodinu, skôr či neskôr nastane kritická chvíľa, keď sa psychicky zrútia. Na svoju veľkú škodu sa však neobrátia o pomoc na psychológa alebo psychiatra, ale navštívia praktického lekára, ktorý väčšinou predpisuje tabletky,“ hovorí psychologička Mgr. Jana Kovalská.
Psychoterapia pritom vôbec nie je taká nákladná, ako si mnohí myslia, je však náročná na čas. Ženy dusia problémy v sebe, obviňujú samy seba a mlčky trpia. To sa im neskôr vypomstí bolesťami hlavy, nepokojom, úzkosťami, depresívnymi náladami, rozladenosťou, búšením srdca, apatiou.
Možno v prípade Veroniky a jej kolegýň už hovoriť o závislosti?
„Na voľnopredajné analgetiká či na antipyretiká nevzniká klasická závislosť ako na tvrdé drogy, ale psychickú závislosť môžu spôsobiť. Človek si zvykne tabletky jesť, pretože mu pomáhajú. Keď ich nemá na dosah, je nervózny.“
Psychická závislosť sa môže vytvoriť najmä pri liekoch proti bolesti, ale aj pri preháňadlách a tabletkách na chudnutie. Nadmerná spotreba prináša aj riziká pre telesné zdravie. Už po polroku pravidelného užívania niektorých liekov sa môžu začať žalúdočné problémy. Polovicu prípadov krvácania do žalúdka, kvôli ktorým sú ľudia hospitalizovaní, majú na svedomí práve lieky. Prehnané konzumovanie bežne dostupných liekov vedie k poškodeniu pankreasu, obličiek, dvanástnika a pečene.
Úzkosť, strach a depresia – to sú najčastejšie príčiny, ktoré nútia ženy vyhľadať lekára a dať si predpísať tabletky.
Spotreba liekov proti úzkosti a na spanie stúpla na Slovensku za posledných desať rokov o vyše sto percent. Z takýchto liekov vzniká preukázateľne fyzická závislosť už o niekoľko týždňov. Všetky sú síce na lekársky predpis a psychiatri odporúčajú brať ich najviac tri mesiace, ale ten, kto je od nich závislý, si cestičku, ako sa k nim dostať vo väčšom množstve, nájde.
Masový problém diskrétne utajený
Vlani Slováci prehltli lieky za niekoľko miliárd korún. Len Diazepamu zjedli milión balení. V niektorých krajinách je pritom zakázaný a považuje sa za drogu.
„Nedostatok informácií a takmer žiadna osveta sa na Slovensku čiastočne podieľajú na tom, že vo vyše šesťdesiatich percentách prípadov nespavosti Slováci užívajú lieky na spanie, ktoré sú silne návykové,“ hovorí MUDr. Gabriela Juríková.
Pri dlhodobom nadužívaní tlmiacich a utišujúcich liekov nemusí človek skončiť v nemocnici. Na Slovensku sú takýchto prípadov ročne len desiatky, ale pacient môže mať narušenú pamäť, obmedzenú rozlišovaciu a poznávaciu schopnosť. Už nie je kreatívny a asertívny, ale podráždený, ospalý, nesústredený.
Existuje aj množstvo tzv. hladinkárov či pilulkárov. To sú tí ľudia, ktorí berú dlhé roky určitý počet tabletiek denne a udržujú si tak svoju hladinu.
„Ak lieky nezvyšujú, ani nevysadia razantne, do nemocnice sa nedostanú. Vlani sme mali len dva takéto prípady starších ľudí,“ hovorí psychiatrička Kořínková.
Často vzniká závislosť aj na také bežné lieky, akými sú Kodeín a Ipecarin. Známy je aj sanorinizmus. Existuje množstvo ľudí, ktorí nosia kvapky proti nádche neustále pri sebe a podchvíľou si ich kvapkajú do nosa. Sanorín by sa pritom nemal brať dlhšie ako týždeň.
Mnohí odborníci tvrdia, že upokojujúce tabletky sú len pre slabých. Niektoré výskumy naozaj potvrdzujú, že najvýraznejší sklon k riešeniu osobných problémov pomocou tabletiek majú slobodní muži a ženy žijúce v nešťastnom manželstve. Obe skupiny siahajú po liekoch preto, lebo nemajú pri sebe nikoho, kto by ich vypočul.
