Dnešné usporiadanie strednej Európy výrazne formovali udalosti okolo roku 1000. Veľká Morava zanikla pod tlakom Nemcov a Maďarov okolo roku 900. Okolo roku 1000 sa upevnili tri štáty – Poľsko, Česko a Uhorsko. Rozhodujúci význam pri tom malo prijatie kresťanstva za štátne náboženstvo a výnimočné dynastie v každom z týchto štátov. Náboženské a štátne učenie tej doby bolo jednoduché. Znelo: jeden Boh – jeden panovník.
Uhorsko získalo medzinárodné uznanie ako samostatný štát, keď pápež Silvester II. poslal v roku 1000 kráľovskú korunu prvému uhorskému kráľovi z rodu Arpádovcov Štefanovi I. Nemecký cisár Svätej ríše rímskej Otto III. zas vzdal hold na hrobe sv. Vojtecha v poľskom Hniezdnem. Znamenalo to niečo ako diplomatické uznanie Poľska. Svätého Vojtecha tri roky predtým zabili pri šírení kresťanstva pohanskí Prusi – bol vtedy najznámejším mučeníkom v strednej Európe a stal sa patrónom Poľska. V Čechách sa v tom čase na kniežacom tróne usadil rod Přemyslovcov.
V Uhorsku sa Arpádovci udržali na tróne 300 rokov, v Poľsku Piastovci 500 rokov a Přemyslovci v Čechách 500 rokov po praslici.
Na našom území a v Čechách sa kresťanstvo udomácnilo takmer o 150 rokov skôr ako v okolitých krajinách, najmä vďaka Cyrilovi a Metodovi. (hr)
