Vzhľadom na konkurenciu rozličných modelov sociálneho štátu a v dôsledku silnejúceho prepojenia svetového diania by bolo zmysluplné, keby sa v Rakúsku v blízkej budúcnosti vytvorila vízia základných požiadaviek sociálnej politiky, napísal nedávno Franz Küberl, prezident rakúskej Charity, jednej z najvplyvnejších organizácií sociálnej pomoci u našich južných susedov. Küberlove postrehy a návrhy, ktoré v mnohom presahujú obzor domácej reality, tvoria jeden z najkonštruktívnejších hlasov v súčasnej rakúskej debate o smerovaní sociálneho štátu. Küberlovo programové vystúpenie, nedávno publikované v časopise Wiener Journal, ktoré možno považovať za akýsi manifest sociálnej politiky, prinášame v skrátenej podobe.Rakúsky sociálny systém nie je vytváraný len konkrétnymi predstavami o spravodlivosti, predstavy o spravodlivosti aj spoluurčuje. To, čo sa v danej spoločnosti považuje za hodnotné, hodné ochrany a podpory, a či sa spoločnosť vo svojom základnom postoji správa integratívne, alebo či niekoho zo svojho stredu vylučuje, to všetko v konečnom dôsledku definuje politika.
Otvorené principiálne otázky
Tak ako považujem za dôležité pojmy „hore“ a „dolu“, podobne sú v sociálnej politike relevantné aj pojmy „dnu“ a „vonku“. Napríklad termín „sociálne vylúčenie“, ktorý sa objavil v sociálnopolitickej debate Európskej únie namiesto pojmu „chudoba“, vystihuje jadro veci presnejšie než „chudoba“. Keď sa z politického hľadiska dívame na výzvy budúcnosti, najcitlivejšou otázkou bude zrejme tá, kadiaľ sa v našej spoločnosti budú viesť deliace čiary – v ktorých oblastiach budú ľudia vytlačení na okraj a kde si už nenájdu prístup medzi ostatných.
Dobre zabezpečené a spoľahlivo reprezentované skupiny stoja zoči-voči iným, ktoré sú zabezpečené len slabo a nemajú v politických diskusiách nijaký hlas. Utečenci a migranti, osoby, samovychovávajúce osoby, nezamestnaní a deti nemajú v súčasnom Rakúsku nijaké lobby, ktoré by boli porovnateľné s lobby kompletných rodín, odborovo organizovaných zamestnancov a dôchodcov. Ako ukazujú údaje o chudobe v nedávno publikovanej Správe o sociálnej situácii v Rakúsku, sú to však práve tieto skupiny, ktoré by potrebovali najsilnejšie lobby, aby sa dostali z okraja späť do stredu.
Vzhľadom na debatu o „sociálnom príživníctve“, ktorá v Rakúsku prebiehala v posledných rokoch, nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že čím väčšie je ohrozenie chudobou a väčšia potreba pomôcť, tým sa zvyšuje riziko zneužitia tejto pomoci. Peniaze a práca nie sú všetko, ale bez nich človek nič nezmôže: našu spotrebiteľskú a akvizičnú spoločnosť nebudeme takto schopní uviesť na spoločného menovateľa. Práca vytvára identitu a konzum účasť na spoločenskom blahobyte.
Tým sa však zabúda na podstatný rozmer ľudskosti, ktorý stavia Charita do centra svojho konania. Každý človek má svoju minulosť, predstavy o hodnotách a sociálne väzby, v ktorých často tkvie príčina núdze, ale aj zdroj k novému začiatku. Pomoc Charity je pomocou bez predpokladov, ale nie bez nárokov. Keby sme pomoc definovali len deficitmi, a nie existujúcimi zdrojmi, vtlačili by sme človeka do trvalej závislosti. Nositeľ Nobelovej ceny za hospodárstvo Amartya Sen to vyjadril veľmi presne: „Považovať tých, čo potrebujú pomoc, za väčšmi pasívnych než aktívnych môže mnohorakým spôsobom brániť v práci, zameranej na odstránenie chudoby. (…) Nesústreďovať prácu na to, že ľudia myslia, konajú a odpovedajú, znamená zabudnúť v boji proti chudobe na niečo elementárne.“
Čo znamená byť chudobný?
V súčasnom Rakúsku je chudobou ohrozených 900 000 ľudí, z toho je 340 000 akútne chudobných. Rakúska Charita má v oblasti sociálneho poradenstva ročne do činenia s viac než 30 000 ľuďmi, ktorí trpia veľkým materiálnym nedostatkom. Skúsenosť ukazuje, že mnohí chudobní Rakúšania si musia vystačiť denne s menej ako šiestimi eurami, z ktorých si platia nielen jedlo, ale aj oblečenie, dopravu, opravy, školské pomôcky atď.
Vďaka vystupňovanej konkurencii na trhu práce sa stávajú existenčnými problémami všetky prekážky pri sprostredkovaní, ako napríklad čas vynaložený na výchovu detí, dlhá absencia na trhu práce, zadĺženie, fyzická a psychická záťaž a závislosti. Veľká časť postihnutých je len čiastočne schopná zárobku. Obmedzenia sú niekedy také veľké, že neprichádzajú do úvahy ani rekvalifikačné kurzy.
„Chudoba znamená najčastejšie zhoršené životné, pracovné a ubytovacie podmienky, čo má za následok aj zhoršený zdravotný stav. Vo všetkých vekových triedach sa tie skupiny, ktoré zarábajú menej, cítia zdravotne oveľa väčšmi znevýhodnené než tá časť obyvateľstva, ktorá nie je chudobná,“ konštatuje sa v Sociálnej správe z roku 1997. Až 25 percent chudobných dospelých označuje svoj zdravotný stav za zlý, zatiaľ čo o svojom zdravotnom stave to tvrdí len 12 percent tých, ktorých za chudobných označiť nemožno.
Výskum, ktorý sa nedávno uskutočnil v Salzburgu, ukázal, že takzvaná „manažérska choroba“, teda neustále stresové fyzické dôsledky, ako napríklad vysoký krvný tlak či infarkty, sa vyskytuje u príslušníkov spodnej sociálnej vrstvy zhruba trikrát častejšie než u tých, ktorí dali tejto chorobe názov – teda u manažérov.
Chudoba a problémy so vzťahmi
Štúdia, ktorú vypracovala rakúska Charita, ukázala, že stabilné sociálne okolie s trvalou zamestnanosťou veľmi uľahčuje zvládanie sociálnej krízy. Sociálne osamotenie vedie naproti tomu – v dôsledku rozbitia vzťahov a straty spoločenských väzieb – k zvýšenej potrebe, aby prišla pomoc zvonka. Netreba pritom podceňovať, že rozbitie vzťahov je z veľkej časti dôsledkom dlhšej fázy chudoby. To analogicky platí aj pre stratu práce. V dôsledku neustále napätej sociálnej situácie sa vyčerpávajú nielen materiálne, ale aj emocionálne zdroje.
Sú to najmä ľudia stojaci na okraji, ktorí potrebujú tvárnu silu a energiu, ktorá by prišla zo strany politiky. Potrebujú ju súrnejšie než tí, ktorí sa nachádzajú v bezpečnom strede. Spoločnosť je krehká najmä na svojich okrajoch.
Potreba reforiem
Mnohí ľudia sa ocitnú „vonku pred dverami“ a ani si nevšimnú, kedy opustili „spoločenský priestor“. Je potrebné vynaložiť veľké politické úsilie, aby títo ľudia získali šancu do budúcnosti.
V tomto zmysle treba vymenovať najpodstatnejšie body, z ktorých by sa malo pri sociálnej reforme vychádzať:
Sociálny systém musí pevne čeliť chudobe. To znamená, že sociálne transfery musia byť vybavené minimálnou úrovňou, zabezpečujúcou ľudskú existenciu. Týka sa to aj poistenia proti nezamestnanosti, aj sociálnej pomoci. Zredukovanie rodinných prídavkov, resp. ich likvidácia pri podpore v nezamestnanosti už beztak zhoršili mimoriadne ťažkú situáciu dlhodobo nezamestnaných.
Rakúska spolková vláda vyčerpala v posledných rokoch všetky rezervy poistenia proti nezamestnanosti, spoliehajúc sa na hospodársku konjunktúru. To sa vypomstilo, pretože dnes chýbajú potrebné prostriedky pre politiku pracovného trhu, ktorá by ukazovala smer do budúcnosti.
Pri systéme (otvorenej) sociálnej pomoci jestvuje štrukturálna potreba sanácie. Do nej treba zahrnúť minimálny štandard, ktorý by bol platný vo všetkých spolkových krajinách Rakúska, posilnenie reintegračnej kompetencie sociálnych úradov a podobne. V tomto smere vykročilo Rakúsko v poslednom čase správnym smerom.
Rámcové podmienky pre zamestnanecké projekty treba ďalej rozvíjať v spolupráci s hospodárskou oblasťou a verejnými miestami na trhu práce, aby sa ľudia dostali do zamestnaneckého pomeru a zotrvali v ňom.
Aj sociálne slabí potrebujú „rebríček kariéry“, v ktorom neznamená krok späť úplný pád.
Integračná zmluva pre zahraničných občanov bude môcť prispieť k prevencii sociálneho vylúčenia len vtedy, keď im poskytne férové, čestné šance. To sa týka najmä prístupu na trh práce, k bývaniu a k sociálnym službám.
Sociálna situácia žiadateľov o azyl je v Rakúsku dramatická. Sotva tretina z nich má šancu, aby sa o nich mohol štát postarať.
Bojovať proti chudobe rodín možno bezpochyby aj prostriedkami vyčlenenými pre novonarodené deti. Štatistiky ukazujú, že narodenie dieťaťa predstavuje pre rodinu finančne mimoriadne citlivé obdobie.
Opatrovateľské prostriedky nestačia, aby sa z nich financovala nevyhnutná opatera. Zvyšovanie percenta starých ľudí zvyšuje akútnu potrebu tejto položky.
Dobre fungujúca infraštruktúra materských škôl, stacionárnych a mobilných ponúk opatery, lekárskych služieb, verejných dopravných prostriedkov, vzdelávacích možností a kultúrnej ponuky je predpokladom na vytvorenie šancí na spoločenskú participáciu. Chudoba nie je len otázkou príjmu, ale aj nevyhnutných výdavkov na život.
Model pre Rakúsko
Tieto témy nepokrývajú úplne celé spektrum aktivity sociálneho štátu. Zameriavajú sa len na tie témy, v ktorých je v domácom prostredí aktívna Charita. Vzhľadom na konkurenciu rozličných modelov sociálneho štátu a silnejúce prepojenie svetového diania by bolo zmysluplné, keby sa v Rakúsku v blízkej budúcnosti vytvorila vízia základných požiadaviek sociálnej politiky. Cieľom je dosiahnutie širokého politického konsenzu.
Autor: FRANZ KÜBERL(Wiener Journal, krátené)
