BRATISLAVA – Dôveryhodnosť údajov Štatistického úradu SR o štruktúre rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky vyvoláva medzi analytikmi pochybnosti. Dôvodom sú časté a zásadné zmeny, ktoré štatistici robia pri vykazovaní zmien vo vývoji zahraničného obchodu, ktorý sa v posledných mesiacoch stal motorom ekonomického rastu. Vývoj jednotlivých zložiek hrubého domáceho produktu je pritom rozhodujúci pre analýzy a predpovede nielen analytikov bánk, ale aj ministerstva financií a centrálnej banky.
Slabým miestom vykazovaných údajov sú podľa analytika ČSOB Ľudovíta Ódora zmeny v tzv. deflátoroch obchodu, podľa ktorých ekonómovia odhadujú zmeny cien vyvážaných a dovážaných tovarov. Za posledných desať mesiacov štatistický úrad niekoľkokrát revidoval už zverejnené údaje. „Ak sa v štruktúre hrubého domáceho produktu urobia v relatívne krátkom časovom období takéto významné zmeny, zverejneným údajom môžeme len ťažko dôverovať. Pritom všetky tieto zmeny súviseli s cenami exportu a importu,“ tvrdí Ódor. Sám pripúšťa, že revízie sú bežné aj vo svete. „Tie však súvisia zvyčajne so vstupnými údajmi a nie s metodikou ich výpočtu,“ dodal.
Naposledy sa Štatistickému úradu SR podarilo zmiasť analytikov pri zverejnení posledných údajov o vývoji slovenského HDP. Väčšina z nich očakávala, že v treťom štvrťroku minulého roku už domáci dopyt nebude klesať takým vysokým tempom ako v predchádzajúcom štvrťroku, keďže sa darilo stavebnej produkcii aj maloobchodným tržbám. „Decembrové údaje boli potom pre nás studenou sprchou: domáci dopyt poklesol ešte viac ako v druhom štvrťroku. Na druhej strane, zahraničný dopyt narástol o neuveriteľných 38 percent. Tieto údaje však štatistický úrad v tomto roku revidoval. Nové čísla však už hovorili o menšom raste zahraničného dopytu a menej výraznom poklese domáceho dopytu,“ zdôraznil analytik ČSOB.
Štatistický úrad vysvetľuje kritizované zmeny v deflátoroch tým, že na prepočet cien nemá k dispozícii priamo merané cenové indexy. „V roku 1998 sme prepočítali údaje pomocou jednotkového indexu, ktorý sa zisťuje ako priemerná cena fyzickej jednotky obchodovaného tovaru. (…) Po získaní jednotkových indexov za prvý polrok 2000 sme hľadali najvhodnejšie systémové úpravy deflátorov, avšak vplyvom výrazných zmien kurzu koruny voči euru a americkému doláru bolo potrebné vykonať viacero prepočtov, z ktorých sa ako najvhodnejší posúdil posledný variant,“ povedal denníku SME Pavol Baláž, generálny riaditeľ sekcie národných účtov a cien Štatistického úradu SR. Na ceste je však podľa neho ďalšia revízia. „Meníme výpočet cenových indexov z roku 1995, ktoré sú porovnávacou bázou, na výpočet na váhach a cenách predchádzajúceho obdobia. Na tomto základe sa opätovne budú údaje revidovať,“ dodal Baláž.
MICHAL NALEVANKO
