BERLÍN – Na hodinách občianskej výchovy Oskaras Korsunovas kládol na stôl Bibliu. Bolo to v Litve uprostred osemdesiatych rokov a pred tabuľou sa kázalo presne podľa učebných osnov marxizmu-leninizmu. „Bez ohľadu na to si cením náhody, lebo otrasú našimi očakávaniami a rozhýbu tým ducha.“ Tridsaťtriročný Korsunovas je dnes popri kolegovi Eimuntasovi Nekrosiusovi najznámejším litovským režisérom.
Už jeho prvá inscenácia, ktorú režíroval v roku 1990 ako študent, dostala ceny na festivaloch v Edinburghu, v Toruni. Nasledoval kolmý štart. Kritikov nadchol inscenáciami súčasných dramatikov. Zožal ich obdiv za to, že dokázal dostať do divadiel aj publikum, čo sa za sovietskych čias o divadlo nezaujímalo. Stavia na múdrom herectve, podčiarkuje reč tela a presnú choreografickú symbiózu úplne rôznych štýlových prvkov.
„Každá generácia je obeťou politickej manipulácie otcov,“ tvrdí. Motív otcovraždy sa v jeho prácach stále vracia. Na program slobodného Oskaro Korsunovas Teatras sa teraz dostal staroveký Kráľ Oidupus. Zbor na scéne visí na starom socialistickom lešení a Oidupus sa podobá na neoliberálneho vilniuského starostu. „Jedine cez analýzu súčasnosti môžeme pochopiť minulosť,“ povedal. S archeologickým prístupom nesúhlasí. Kráľ Oidupus sa bude hrať toto leto v Duisburgu, potom na Salzburger Festspiele a koncom leta v Zürichu.
EDWIN GRASSMEIER
