„Lexa bol na prvý pohľad dostatočne veľká ryba na to, aby sa v Južnej Afrike zariadil lepšie,“ myslí si nemenovaný člen právneho tímu nemeckého podvodníka Jürgena Harkensa, ktorý sa nachádza v podobnej situácii ako Ivan Lexa, ale juhoafrický justičný systém vo svoj prospech zneužíva už od roku 1991.
„Keby bol Lexa uvažoval logicky, v Južnej Afrike by sa bol dožil dôchodku,“ tvrdí advokát. Lexa sa podľa neho mohol tamojšej polícii prihlásiť dobrovoľne ako politicky prenasledovaná osoba. V takom prípade by mu nebolo hrozilo automatické vyhostenie.
„Bol by sa dostal pred súd a to je podstatné,“ pokračuje jeho kolega, ktorý pred pretórijským súdom zastupoval aj talianskeho mafiána Vita Palazzola, ktorý sa s pomocou právnikov vydaniu do Ríma úspešne bráni od roku 1986.
„Pred súdom sa dá za asistencie kompetentného právneho tímu vysvetliť aj nevysvetliteľné, napríklad nelegálny vstup do krajiny a nasledujúci nelegálny pobyt,“ hovoria zo skúsenosti právnici. „Najdôležitejšie je získať čas.“
Čas neustále získava aj ich klient Jürgen Harksen. Juhoafrická polícia ho z času na čas okázalo zatkne (naposledy pred dvoma týždňami v Kapskom Meste), aby uspokojila nemecké orgány a verejnosť, ale po intervencii súdu ho zasa pustí. Palazzolo v JAR operuje rovnako. Ani jeden z ni\ch sa na rozdiel od Lexu nemôže vyhovárať na politické pozadie svojej kauzy.
„Ivan Lexa trestuhodne premrhal svoju príležitosť,“ domnieva sa investigatívny novinár so špecializáciou na prominentných ilegálnych prisťahovalcov Stefaans Brümmer. Lexovi podľa neho zrejme chýba zmysel pre dobrodružstvo, aký nechýba ani Harksenovi, ani Palazzolovi, ani jednému z durbanských kokaínových barónov, Nigérijčanovi, ktorý si hovorí Vladimar. „Lexa je vyslovený babrák,“ tvrdí Brümmer.
Vladimar, po ktorom pátra polícia, vlastní v Južnej Afrike celý zoznam nehnuteľností. Na rozdiel od Lexu, ktorý v JAR podľa dostupných informácií pôsobil ako utečenec na plný úväzok, sa Vladimar „provokatívne dopúšťa ďalšej trestnej činnosti“, porovnáva Brümmer. „Viete si ho predstaviť v lietadle na ceste do britského väzenia? Ja teda nie.“
