Krvavý piatok: 21. júla 1972 v Belfaste vybuchlo dvadsať náloží. Zomrelo deväť ľudí. Po tridsiatich rokoch sa IRA ospravedlnila za civilné obete. FOTO - ČTK/AP
Tým mali byť obavy, že by ich vylúčili z politického života.
Je to šok
Prekvapení boli všetci. Obdivovatelia i nepriatelia IRA. Aj napriek mierovým dohodám a odzbrojovaniu totiž republikáni stále skrývajú množstvo zbraní. Ich dôveryhodnosti nepridalo ani odhalenie, že trénovali teroristov v Kolumbii. A aj v čase prímeria o sebe hrdo vyhlasovali, že sú neporazenou armádou. Teraz hovoria inak.
Naďalej však používajú vojenský slovník: namiesto civilných obetí hovoria o obetiach, ktoré neboli z radov bojovníkov. A nezmenila sa ešte jedna vec. Aj posledné vyhlásenie podpísal mýtický bojovník P. O‘Neill.
Celkom nová je však sústrasť s rodinami obetí. Šéf Sinn Fein, čo je politické krídlo IRA, Gerry Adams o ľútosti hovoril už viackrát. IRA to však doteraz neurobila nikdy.
V Británii si posledný ťah Írskej republikánskej armády vysvetľujú rôzne. Na jednom sa však zhodnú všetci: je to šok.
Optimisti za tým vidia ďalší krok k normalizácii. Dúfajú, že republikáni už definitívne opúšťajú cestu násilia a využili výročie krvavého piatka. V nedeľu uplynie tridsať rokov odo dňa, keď radikáli z IRA za hodinu odpálili v uliciach Belfastu dvadsať náloží. Zomrelo 9 ľudí.
Pesimisti sú, naopak, presvedčení, že je to vypočítavosť. Republikáni sa vraj zľakli, že by Londýn a Dublin vylúčili Sinn Fein z politického života. Pred týždňom sa britský premiér Tony Blair a jeho írsky kolega Bertie Ahern stretli so špičkami Sinn Fein a údajne im povedali, že republikáni môžu doplatiť na pouličné nepokoje, ktoré v Severnom Írsku trvajú už týždne. Protestanti, ktorí stoja na strane Británie, na Blaira naliehajú, aby republikánov potrestal. A nič na tom vraj nemení ani ich pardon.
Dôležitý krok
V každom prípade je to dôležitý krok. Ospravedlnenie síce nemôže vrátiť späť životy, nemôže ani umlčať kritikov, ktorí opakujú, že republikáni iba hovoria, ale nekonajú. Že veriť sa im bude dať len vtedy, ak sa skutočne vzdajú zbraní.
Môže však výrazne zmeniť atmosféru. Keď sa ľudia vedia ospravedlniť, je nádej, že sa nebudú ani zabíjať.
