Hasanov syn Muhammad VI. síce vraví, že nie je „otec“, v skutočnosti sa ale správa rovnako. Zavrel síce háremy, ktoré si budoval jeho otec, na druhej strane ale vehementne obhajuje polygamiu. Tvrdí, že tak bojuje s prostitúciou. Vždy ale taký nebol.
Krátko po svojom nástupe sa ukazoval pred počítačmi ako milovník internetu. Povyhadzoval otcových radcov a vymenil ich za mladšie kádre. Napriek týmto gestám korupcia zostala, nedostatok slobody tiež a ku všeobecnému úpadku sa pridala i hlboká hospodárska kríza.
Otec Hasan II. vraj nepracoval podľa hodiniek. Vstal niekedy popoludní, zajazdil si na koni, pofajčil, prípadne odbehol do háremu. Po nociach sledoval francúzske či americké filmy. V takom prostredí Muhammad VI. vyrastal a netreba sa čudovať, že v extravagancii za otcom nezaostáva.
V prípade Perejil sa Muhammad VI. tiež ukázal ako svoj otec. Nemá rád kritiku spoza hraníc. Má rád iba takých politikov, ktorí mu vravia, čo chce počuť. Patrí medzi nich aj francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý si s marockým kráľom často telefonuje.
Vzťahy so Španielskom iba kopírujú nevypočítateľný pohyb myslenia mladého kráľa. V roku 2000 odmietol predĺžiť zmluvu o rybolove, ďalšou fackou pre Madrid bolo, že odmietal spolupracovať v boji s ilegálnym prisťahovalectvom.
Dnes žije v Španielsku necelého pol milióna Maročanov. Polovica s papiermi, polovica ilegálne. Tí domov posielajú peniaze a pre Rabat ide o najväčší príjem. Prečo by teda Maroko malo spolupracovať v boji s ilegálnym prisťahovalectvom?
V októbri minulého roka Muhammad VI. zo Španielska stiahol svojho veľvyslanca. Madrid žiadal vysvetlenie. Išlo o západnú Saharu.
Posledný týždeň je teda iba jedným z mála rozmarov jeho veličenstva, ktoré po obsadení ostrovčeka španielske médiá korunovali kráľom Petržlenu (Perejil).
Mladý panovník pritom možno len chcel ukázať svojej manželke, akú má moc. V sobotu sa Muhammad totiž oženil. (taa)
