1. Právo dotyku má len lekár a všetci spolucestujúci v mestskej hromadnej doprave, tvrdí starý vtip. Lenže v stredoveku sa pacienta priveľmi nedotýkal ani lekár. Stačilo ukázať ruku a diagnóza bola na svete. Koniec koncov, bolo to jedno, pretože lekári vedeli o ľudskom tele veľmi málo. Rezať ho nesmeli ani po smrti. Bariéru cirkevného tabu zrúcali až začiatkom 17. storočia, keď vznikol aj slávny obraz mŕtveho muža ležiaceho na stole v obkľúčení pitvajúci doktori. Viete, kto ho namaľoval?
a) Vincent van Gogh
b) Rembradt
c) Renoir
2. Ľudia sú rôzni. Nájdu sa aj takí, ktorí sú telom zdraví muži, ale dušou - ženy. Prípadne naopak, duša muža žije v tele ženy. Ak chce medicína dať telo s dušou do súladu, nezostáva iné, než na základe psychiatrickej diagnózy vykonať chirurgickú operáciu, pri ktorej človeku zmenia pohlavie. Z muža sa stane žena, zo ženy muž. Ako sa hovorí človeku, ktorý sa nevie stotožniť so svojím pohlavím?
a) heterosexuál
b) transvestita
c) transsexual
3. Hádam u nás ani niet človeka, ktorého by aspoň raz v živote neröntgenovali. Lekári si stanovenie niektorých diagnóz bez "rtg snímky" nevedia ani predstaviť. Za svoj objav získal profesor wurzburskej univerzity Wilhelm Conrad Röntgen v roku 1901 Nobelovu cenu. Menej známe však je, že lúče, ktoré sa mu podarilo objaviť, nenazval "röntgenovými." Viete, ako ich pomenoval?
a) lúče X
b) gama lúče
c) betažiarenie
4. Američania si potrpia, aby mali cholesterol v norme. Práve v USA sa na zvýšenu hladinu tukov lieči percentuálne najviac ľudí na svete. A predsa sú to práve Američania, ktorí za rok dokážu zjesť až 14 litrov zmrzliny. Možno preto, že práve v USA začali v roku 1904 na svetovej výstave v Saint Louis predávať zmrzlinu po prvykrát v dnes už neodmysliteľných kornútkoch. Prvé receptúry na výrobu sladkého ľadu vraj priniesol do Európy Marco Polo. Viete, kedy a odkiaľ?
a) v 10. storočí z Japonska
b) v 13. storočí z Číny
c) v 14. storočí z Bagdadu
5. Homeopatia vychádza z pozoruhodného protikladu. Ak je človek alergický napríklad na peľ, dostáva práve ten peľ, na ktorý je alergický, ale vo veľmi zriedenom roztoku. Takto sa organizmus dokáže s alergénom vyrovnať a namiesto toho, aby sa chorý začal po požití lieku dusiť, prestane sa dusiť aj vtedy, keď vdýchne oveľa koncentrovanejší peľ vo vzduchu. S touto liečebnou metódou prišiel nemecký lekár Samuel Hahnemann. Kedy?
a) koncom 17. storočia
b) koncom 18. storočia
c) koncom 19. storočia
6. V minulosti ovalili pacienta po hlave a keď upadol do bezvedomia, mohli začať "operovať." Vo filmoch zas stači jediná fľaša whisky, aby chorému mohli napríklad amputovať nohu kdesi v nehostinných lesoch severnej Ameriky. Za týchto okolností je zrejme bežná nemocničná anestéza skutočným vykúpením. Podávané látky dokážu s človekom urobiť presne to, čo lekár chce. Spí, necíti, uvoľní sa... Na éter sme už zabudli, ale práve on zohral v dejinách anesteziológie rozhodujúcu úlohu, keď ho v polovici 19. storočia prvykrát použili pri zákroku. Viete, aký to bol zákrok?
a) stomatologický
b) chirurgický
c) gynekologický
7. Akné je pohromou pre dospievajúcu mládež. V čase fyzického dospievania tvar mnohých mladých ľudí doslova "rozkvitne". Niektorým až pri "oneskorenej puberte", dakedy aj po tridsiatke. Na vine býva pokožka. Aká?
a) mastná
b) suchá
c) precitlivelá
Správne odpovede: 1b, 2c, 3a, 4b, 5b, 6a, 7a
Autor: Júlia Stolzová / Foto: Archív TASR