BRATISLAVA – Nemecko prisľúbilo, že zaplatí. Ale Christo Bakarov, Bulhar žijúci na Slovensku od vypuknutia druhej svetovej vojny, Nemcom nikdy neveril. V decembri 1944 ho odviedli z bratislavských ulíc a poslali do koncentračného tábora Dachau ležiaceho neďaleko Mníchova, aby tu pracoval pre automobilku BMW. Po troch mesiacoch nútených prác bol využitý na nemecké lekárske pokusy. Jediná cesta von, ako mu hovorili lekári, bola cez plynovú komoru, píše agentúra AP.

„Mojím šťastím bolo, že Američania prišli v apríli a oslobodili tábor,“ hovorí Bakarov. „Mohol som opustiť tábor dvermi, a nie komínom.“

Rovnako ako mnohé obete nacistov, ktoré po druhej svetovej vojne žili za bývalou železnou oponou, dostal dosiaľ Bakarov len symbolické odškodnenie – pár stoviek dolárov.

Teraz nový sľub Nemecka vyplatiť odškodné oživilo spomienky človeka, ktorý je podľa odhadov jedným z 1,5 milióna obetí otrockej práce pre nacistov, ktorá bola viac než pol storočia ignorovaná.

I napriek útrazu na nohe sa teraz sedemdesiatročný Bakarov pohybuje elegantne po foyeri bratislavského hotela, oblečený v dobrom obleku. Nesie so sebou aktovku, v ktorej má papiere dokumentujúce lekárske experimenty, ktoré na ňom vykonávali nacisti. Jeho noha bola trikrát úmyselne infikovaná, aby nacistickí lekári mohli testovať biochemickú liečbu otravy krvi.

Bakarov tvrdí, že nikdy nedostal nič z peňazí, ktoré dalo Nemecko po vojne Československu ako náhradu pre obete lekárskych experimentov, a Nemecko odmietalo jeho nárok na invalidný dôchodok. Teraz mu Nemecko sľubuje 6500 dolárov (asi 260 000 korún).

„No uvidíme…, ale nejako Nemcom neverím,“ hovorí Bakarov.

Odškodnenie so sebou prinieslo pre mnohých ľudí i spomienky. Trpké spomienky na straty milovaných osôb, frustrácie z dokazovania utrpení a zlosť na to, že výplaty sú nižšie než tie, ktoré predtým dostali ľudia zo Západu. čtk/ap