Mnohí – aj na úradníckych stoličkách – žijú s týmto zrušeným článkom i úradnými hodinami ďalej. Vôbec im neprekáža, že žijú z daní daňových poplatníkov. Osvojili si, že úradník je pán, a takto sa aj správajú, dávajú to patrične najavo. Zabúdajú, že ich klient – daňový poplatník – je ich zamestnávateľ, že ten, čo práve zaklopal na dvere, je práve ten, čo ich platí. Toto si ale neuvedomuje ani občan nesmelo otvárajúci dvere úradníka na kancelárii, ktorú tiež zaplatil pre úradníka zo svojich daní.

Stránkový deň musí byť každý a úradná hodina každá, keď je úrad činný. Úradné dni treba chápať len tak, že sú nimi všetky dni, v ktorých je úrad činný, a to od začiatku do konca pracovnej zmeny. Nie všetky úrady musia mať úradné dni, nemusia úradovať každý deň z rôznych dôvodov. Napríklad vysunuté pracoviská a podobne, ale ak je úrad v nejaký deň v prevádzke, každá jeho hodina musí byť úradná. Neznamená to, že každý občan každý deň všetko vybaví. Čo nevybaví z nejakých príčin na strane úradu, o tom treba občana vhodne vopred informovať.

Ale zvyšok môže – musí mať možnosť vybaviť. Môže napríklad podať podanie dostať vysvetlenie, informáciu, ako ďalej postupovať alebo ako doplniť podanú žiadosť.

Môže teda byť v týždni z takýchto dôvodov „nestránkový deň“ na niektorom oddelení, resp. na časti oddelenia, avšak nemôže to byť nestránkový deň pre celý úrad! Prácu je nutné na úradoch organizovať tak, že aj počas obeda alebo keď je iný pracovník mimo úradu, je stále na oddelení erudovaný úradník, ktorý vec, ak aj nevybaví úplne, tak aspoň poskytne informáciu, prevezme podanie.

Každý vedúci úradu i každý úradník musí pochopiť, že úrady sú nie pre úradníkov, ale pre ľudí, ktorí si ich platia. Štátny úradník je totiž už dopredu zaplatený, kým robotník len vtedy dostane mzdu, ak urobí výkon. Nestránkový deň a hodiny mimo úradných sa totiž jednoducho dajú tlmočiť aj takto: občan, dnes mi daj – zaplať kanceláriu, plat, nemocenské a zdravotné poistenie – ale nič odo mňa nežiadaj.

Ing. PAVOL KAPRÁĽ, Belá nad Cirochou