ľudí, ľudí, ktorí predstupujú pred vysokoškolskú mládež ako páni docenti. Prekvapil ma pán docent Vojtech Tkáč, keď na predsedu vlády vychrlil slová: „Vážený pán podvodník, jediným kusom tela, ktorý vojde do dejín je Dzurindov jazyk.“ Pán poslanec, takýto slovník má reprezentovať tú našu inteligenciu?! Na vás sa dívajú tisícky ľudí ako na docenta, ktorý vychováva mládež. Môžete byť potom vzorom?

Vždy sa hovorí – mládež si berie vzor od starších. Áno, je to pravda. Potom sa nečudujme, že mládež je taká, aká je – so svojím svojským slovníkom. Človek má svoju prirodzenú inteligenciu. Jeden má IQ menšie, druhý väčšie a tretí vyniká nad ostatnými. Do ktorej kategórie s majetkom inteligencie patríte vy, pán poslanec Tkáč? Vážil som si vás i vaše vystupovanie. Hovoril som vždy: ‘Je kritický, ale veľmi taktný, a nie ako pán docent Cuper.‘ Sklamali ste veľmi môj názor na vás a vašu rečnícku rétoriku.

Sme ľudia s kladnými i so zápornými vlastnosťami. Ale nesmie z úst sálať oheň ako z rozprávkových hláv šarkana. Každý máme svoj názor, musíme sa tolerovať. Ale aby bola až taká nenávisť? Kam speje potom tento ťažko skúšaný národ? Nie sú to spôsoby boľševickej nadvlády a nedotknuteľnosti u nás, keď všetci museli mať rovnaký názor? Pán docent Tkáč, učil som dlhé roky, ale nepoznal som slovník vašej rétoriky. Mrzí ma to. Sklamali ste ma.

ZOLO KUKULA, Poprad