V predchádzajúcej analýze sme sa venovali najmä tomu, ako slovenská verejnosť vidí Severoatlantickú alianciu, aké sú najrozšírenejšie argumenty pre a proti členstvu v aliancii a aká je sociálna báza podpory, resp. odmietania členstva. Nasledujúci pohľad sa zameriava na vnímanie bezpečnostných rizík, ochotu prijať záväzky vyplývajúce z členstva v aliancii a aj komunikáciu o téme NATO. Analýza vychádza z rozsiahleho sociologického výskumu Slovenská verejnosť a Severoatlantická aliancia, ktorý sa uskutočnil v rámci programu informovanosti verejnosti v súvislosti s prípravou Slovenska na vstup do NATO. Zber dát v decembri 2000 zabezpečilo Mediálne informačné centrum na reprezentatívnej vzorke 2042 respondentov.
Zdroje znepokojenia
Slovenskú verejnosť najviac znepokojujú mafie na Slovensku (50 % veľmi znepokojujú + 29 % skôr znepokojujú) a vývoj životnej úrovne (47 %+37 %). Toto poradie zodpovedá dlhodobej zvýšenej citlivosti na sociálne problémy a problémy osobnej bezpečnosti. Sociálnu nespokojnosť a frustráciu (založenú na osobnom vnímaní, „sociálnej definícii situácie“) dokumentuje aj fakt, že viac ako polovica populácie si myslí, že ľuďom ako sú oni sa lepšie žilo pred rokom 1989. To je silné podhubie nespokojnosti. Ani do budúcnosti veľká časť neočakáva zmenu k lepšiemu, optimistickú perspektívu uplatňuje len tretina opýtaných. Vo vzťahu k bezpečnosti je teda vo verejnosti jednoznačný dôraz na „interné“ zdroje ohrozenia. Externé ohrozenia, nebezpečenstvá, ktoré by mohli prísť „spoza hraníc“, sa pociťujú menej naliehavo. Bezpečnosť, úzko vymedzená ako vojenská bezpečnosť pred vonkajším ohrozením, ako jediný argument v prospech usilovania sa o členstvo v NATO, môže preto mnohým znieť dosť abstraktne. Len v bezpečnom, stabilnom prostredí sa ale môže dariť aj prosperite. Lord Carrington, niekdajší generálny tajomník NATO, to vyjadril slovami, „bezpečnosť je kyslíkom prosperity“.
Kto by nám pomohol?
Ak by sa predsa len Slovensko ocitlo v situácii vojenského ohrozenia zvonka, kto by mu pomohol? Podiel tých, čo v odpovedi na takto postavenú hypotetickú otázku uviedli, že Slovensku by pomohla Severoatlantická aliancia, nie je veľký, ale je to celkovo najfrekventovanejší variant. Najsilnejšou „konkurenciou“ boli „krajiny EÚ“.
Kto by Slovensku pomohol v prípade vojenského ohrozenia zvonka? (možnosť dvoch odpovedí):
Optika zástancov a odporcov nášho členstva v NATO sa v tejto otázke (podobne ako v mnohých iných) diametrálne líši – odpovede vyzdvihujúce NATO a na 2. mieste krajiny EÚ ako najnádejnejších ochrancov Slovenska dosahujú medzi zástancami vstupu SR do NATO zastúpenia výrazne nad slovenským priemerom. U odporcov je Severoatlantická aliancia zriedkavou opciou. V skupine jednoznačných odporcov (predstavujú zhruba pätinu dospelej populácie SR) dokonca dominovala odpoveď „nikto“, po nej nasledovalo Rusko (!) a za tým – ČR! Tieto odpovede naznačujú nezorientovanosť a aj istú naivitu v politicko-bezpečnostných reáliách súčasného sveta.
Kolektívna bezpečnosť
Napriek pomerne nízkej citlivosti na vonkajšie ohrozenia, väčšina obyvateľstva (57 %) si myslí, že Slovensko spoločnú politicko-vojenskú ochranu zo strany iných krajín potrebuje; protirečí tomu tretina ľudí (graf vľavo). Väčšia zdržanlivosť sa prejavuje v „recipročnej“ otázke, teda či sa Slovensko má, alebo nemá podieľať na obdobnej ochrane iných krajín. Podporné hlasy síce aj tu prevažujú, ale prevažujú iba „tesne“ (48% : 43%, graf vpravo). I v tomto prípade sa prejavila značná rozdielnosť medzi zástancami a odporcami vstupu do NATO: kým v prvej skupine je majoritne zastúpený súhlas s prijatím a prispením, v druhej dominuje „obojsmerný“ nesúhlas so spoločnou ochranou. O miere ochoty a pripravenosti bezpečnosť nielen pasívne „konzumovať“, ale k nej aj aktívne prispievať, vypovedajú odpovede na konkrétnejšie formulovanú otázku o podpore prípadnému vyslaniu našich vojenských jednotiek (v prípade členstva) na obranu inej členskej krajiny. Celkovo sa k tejto zodpovednosti hlási 43 % ľudí. I v tomto prípade je však zaujímavé pozrieť sa práve optikou ľudí, ktorí členstvo v aliancii podporujú – medzi nimi je ochota pomôcť spojencom, čiže dodržať záväzky 5. článku Washingtonskej zmluvy, až 68%.
Na porovnanie je zaujímavé, ako otázky obrany vnímajú českí susedia. V decembri 2000, teda necelé dva roky po vstupe ČR do aliancie, na verejnosti vysoko prevládala dôvera v pomoc spojencov v núdzi (83 %), v ochotu pomôcť vyjadruje 60 % opýtaných (Gabal, Analysis & Consulting), teda viac, ako zatiaľ na Slovensku. Citovaný výskum názorov českej verejnosti na bezpečnosť, obranu štátu a NATO tiež ukázal, že konsenzus českej spoločnosti o vstupe do NATO vzrástol až na 70 %.
Hovoriť o bezpečnosti, ochrane a záväzkoch, znamená hovoriť aj o armáde. Na Slovensku prevláda preferencia na vytvorenie menšej armády zloženej len z profesionálov. Túto možnosť pre budúcnosť uprednostňuje 55 % ľudí, kým vojenskej povinnosti všetkých mužov by dalo prednosť 31 % ľudí. Profesionálna armáda má najväčšiu oporu v skupine jednoznačných zástancov vstupu Slovenska do NATO.
Pohľad verejnosti
Najuznávanejším aktérom z hľadiska podpory vstupu SR do NATO je vláda SR. Relatívne vysoké a iba o málo nižšie uznanie „vektora NATO“ dosiahli v očiach verejnosti aj Armáda SR, prezident a politická strana SMK. Na opačnej strane takéhoto rebríčka nachádzame HZDS a najmä SNS. Strana Smer má osobitý, zahmlený imidž. Štyria z každých desiatich ľudí nevedeli ohodnotiť Smer vo vzťahu k úsiliu SR o vstup do NATO. Pripomeňme, že podľa politologickej kategorizácie ide o stranu, ktorá síce deklaruje verbálnu podporu tomuto cieľu, ale v terajšom období ho nepovažuje za absolútnu prioritu. Podľa Fica vstup do NATO nemôže „ohrozovať ostatné národnopolitické záujmy krajiny“, neupresnil však, v čom ich ohrozuje.
A ako vyzerá úsilie politických strán v očiach ich stúpencov? Vo viacerých prípadoch sa tu prejavuje efekt „podľa seba súdim teba“. Podľa toho, aký postoj k NATO majú prívrženci, tak vidia aj pôsobenie „svojej“ strany, čiže zaraďujú ho dosť blízko k vlastnej orientácii. Týka sa to obzvlášť HZDS, o niečo menej tiež KDH a SDĽ, netýka sa to SNS, ktorá je väčšinovo vnímaná jednoznačne v zhode s jej politickou líniou ako strana, ktorá koná proti vstupu do NATO. Smer je „v hmle“ aj pre svojich vlastných stúpencov: jeho prívrženci bez ohľadu na ich osobný postoj k NATO mu najčastejšie prisúdili „stredové“ hodnotenia, prípadne úsilie Smeru nedokázali v tomto „smere“ posúdiť.
Členstvo v aliancii ako téma
Integrácia nie je pre občanov prioritnou témou. V rebríčku naliehavých problémov dominuje nezamestnanosť a životná úroveň, zahraničná politika sa spravidla umiestňuje na chvoste takéhoto poradia. Na druhej strane, záujem o zahraničnopolitické dianie pomaly, ale predsa stúpa. Je slabší ako záujem o dianie doma, celkovo však polovica ľudí pravidelne alebo aspoň skôr pravidelne sleduje, čo sa vo svete deje.
Vo vzťahu k integrácii do NATO všeobecnejšie platí, že záujem o politické dianie je najväčší vo vyhranených skupinách: u jednoznačných zástancov a jednoznačných odporcov. Dá sa tiež povedať, že záujem o informácie vedie k vykryštalizovanejším, vyhranenejším postojom a vyhranenejšie postoje zvyšujú potrebu informácií z takéhoto okruhu.
Z hľadiska poznania „prirodzených“ neformálnych komunikačných prostredí slovenskej verejnosti vo vzťahu k aliancii je dôležité vedieť, že najväčšia časť (37 %) populácie od 16 rokov nemá vo svojom okolí jedinú dôveryhodnú postavu, ktorá by sa jasne vyjadrovala, či už za, alebo proti smerovaniu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Znamená to aj, že táto téma sa v priamej komunikácii nevyskytuje, alebo je úplne okrajová. Inými slovami: čo nepovedia takejto „verejnosti“ médiá, to v nej neexistuje.
Tento typ sa najčastejšie vyskytuje medzi tými, čo nevedia zaujať stanovisko, ako aj medzi vlažnými odporcami členstva v NATO. Druhý najčastejší typ (31 %) predstavujú prípady názorovo pluralitného prostredia, t. j. takého, v ktorom sa vyskytujú dôveryhodní ľudia s jedným názorom vo vzťahu k aliancii („za“), ako aj dôveryhodní ľudia s názorom opačným („proti“). Zostávajú ešte dva vyhranené typy s „jednofarebným“ charakterom. Ich zastúpenie v populácii je celkove slabšie, predsa len je však viac tých, čo poznajú iba ľudí vyjadrujúcich sa „proti“ NATO (21 %), než opačných, v okolí ktorých sa vyskytujú len ľudia vyjadrujúci sa „za“ (11 %).
Medzi tými, čo vo svojom okolí poznajú iba ľudí vyjadrujúcich sa v prospech NATO, až 91 % podporuje vstup SR do NATO. V opačnom, komunikačne negatívnom garde 83 % odmieta vstup Slovenska do aliancie. Pluralitné prostredie („aj-aj“) je k aliancii výrazne naklonené (pravda, ide skôr o urbánne prostredie, kde žije vyšší podiel vzdelaných ľudí, ktorí sa k tejto téme vyjadrujú atď.). Špecifický prípad predstavuje tzv. prázdne prostredie (nepoznajú ani „za“, ani „proti“). V takomto prostredí prevažujú odmietavé postoje voči NATO (a opäť dodajme, že to súvisí aj s tým, že je to skôr prostredie rurálne, prostredie ľudí s nižším vzdelaním, v ktorom sa téma preberá zriedkavo).
Za „lokálnych mienkotvorcov“ možno považovať tých, čo o sebe uvádzajú, že ich názor viac či menej ovplyvňuje iných. Neprekvapí, že najviac sebaoznačených mienkotvorcov je medzi tými, ktorí majú na tému NATO tak alebo inak zreteľne vyprofilované názory. Ľudia s vyhranenými názormi majú teda väčší predpoklad, že budú pre okolie autoritou.
Spomedzi skupinky tých, ktorých názor silne ovplyvňuje iných, sa viac ako polovica (56 %) jednoznačne či aspoň prevažne prikláňa v prospech NATO, menšia časť (41 %) naopak. V prostredí lokálnych mienkotvorcov teda podpora vstupu nadpriemerne prevažuje.
Hovorme o tom!
Na Slovensku sa v posledných týždňoch dosiahol (aspoň) základný konsenzus relevantných politických síl o smerovaní do NATO ako o priorite našej zahraničnej politiky. Na úrovni verejnej mienky však pretrvávajú mnohé stereotypy a mýty, ktoré sú zväčša v pozadí odmietavého postoja k členstvu v aliancii.
Obraz nového NATO, posun od vojensko-bezpečnostných k politickým a hodnotovým akcentom, prepojenosť západoeurópskej a transatlantickej integrácie a mnohé ďalšie skutočnosti sú vo verejnosti slabšie prítomné. Diskusia je pre zvýšenie informovanosti a vytvorenie solídnej a udržateľnej podpory verejnosti nevyhnutná a bez tejto podpory sa zasa vstup neudeje. Navyše, výskumné zistenia ukazujú, že názorovo pluralitné prostredie, v ktorom sa vyskytujú tak ľudia naklonení voči NATO priaznivo, ako aj ľudia s negatívnymi postojmi, je celkove zreteľne naklonené v prospech vstupu Slovenska do aliancie. V názorovo „prázdnom“ prostredí prevažujú odmietavé postoje. Absencia témy a tým aj absencia sporov, zdá sa, posilňuje pretrvávanie nenaklonených stereotypov.
OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ, Inštitút pre verejné otázky
VLADIMÍR KRIVÝ, sociológ
Odpoveď % respondentov
NATO 24,9
krajiny EÚ 18,8
ČR 17,9
OSN 17,7
Nikto 13,9
Nevie 13,3
Rusko 10,7
SR nebude nikdy takto ohrozená 9,4
USA 6,2
