Tretieho júna 1964, niekoľko hodín po smrti pápeža Jána XXIII., zastavilo pred domom doktora Gennara Gogliu vatikánske auto. Ani jeho rodina vtedy nevedela, že Goglia strávil noc vo vatikánskom paláci, kde spolu s inými lekármi balzamoval telo zástupcu Boha na Zemi.

Goglia, špecialista na anatómiu, uvidel svojho klienta až po 38 rokoch. Bol jedným z tisícov Rimanov, čo sa prišli pozrieť na nedeľnú exhumáciu Jána XIII na Námestí sv. Petra.

Keď si spomenie na najdlhšiu noc svojho života, ešte stále mu behajú zimomriavky po chrbte. „Na jednej strane som bol potešený, že ma vybrali, ale pociťoval som veľkú dávku zodpovednosti,“ spomína.

Ján XXIII. trpel rakovinou žalúdka a cítil, že prichádza jeho koniec. Poveril svojho kustóda, aby sa poobzeral po tíme lekárov, zaoberajúcich sa ľudskou anatómiu. Nechcel totiž skončiť ako jeho predchodca Pius XII. Predošlého pápeža zakonzervovali tak zle, že členovia stráže sa museli pred jeho hrobkou striedať každých 15 minút, taký silný bol zápach.

Goglia a niekoľko ďalších lekárov prišli večer do pálaca. Čakali asi hodinu, pretože sochár Giacomo Manzu práve robil bronzový odtlačok z pápežovej tváre. Ešte dnes si Goglio pamätá na špeciálny roztok, ktorý dokonale zakonzervoval telo. Obsahoval deväť prísad vrátane etylalkoholu, formalínu, dusičnanu draselného. „Samozrejme, bolo to iba telo. Pripravili sme ho, akokeby išlo na prehliadku krásy,“ povedal Goglia.

Zákrok trval asi päť hodín. Zhruba päť litrov tekutiny napumpovali do ruky a rovnaký diel roztoku do žalúdka. Tekutina neutralizovala rakovinu, ktorá zničila jeho žalúdok a zabila ho.

Goglia je posledný zo skupiny, ktorá v tú noc pracovala na zabalzamovaní pápežovho tela. Tím sa vtedy rozhodol, že z pápežovho tela neodstráni krv a na balzamáciu použijú hlavne roztok. „Čo by sme robili s jeho krvou,“ pýta sa a poukazuje na nebezpečenstvo, že by sa dostala do zlých rúk a použila sa ako relikvia. „Na to som ho mal príliš rád,“ spomína na svojho obľúbeného pápeža.

Keď v januári tohto roku technici a lekári otvorili Jánovu hrobku, boli šokovaní, vo Vatikáne sa hovorilo o zázraku. Na tele, ktoré sa zachovalo vo veľmi dobrom stave, potom pracovali päť mesiacov. Goglia je však sklamaný. „Vyzerá ako z múzea voskových figurín, mohli to urobiť lepšie,“ tvrdí 78-ročný doktor. PETER BÁLIK