Rok po vytvorení vlády so slobodnými začali rakúski ľudovci tvrdo pracovať na vízii, ktorú nemohli presadiť, kým vládli spolu so sociálnymi demokratmi. Tá vízia je zbaviť Rakúsko 46-ročnej neutrality a umožniť mu v budúcnosti vstúpiť do NATO. Od pádu železnej opony otvorili ľudovci túto kontroverznú tému už niekoľkokrát. Utorkovým schválením návrhu novej bezpečnostnej doktríny však už zrejme rozbehli proces, na konci ktorého bude musieť padnúť rozhodnutie.

Kancelár Wolfgang Schüssel sa veľmi jasne zriekol neutrality minulý týždeň na kongrese svojej strany v Alpbachu. „Neutralita nemá v európskom kontexte miesto,“ vyhlásil. V utorok jeho názor podporila celá vláda. Schválila expertný návrh novej bezpečnostnej a obrannej doktríny, ktorý konštatuje, že Rakúsko sa už neutrality vzdalo, akurát nie je členom žiadneho vojenského zoskupenia. „Odklon od neutrality sa uskutočnil de facto vstupom Rakúska do Európskej únie. Rakúsko nie je, tak ako Fínsko a Švédsko, členom žiadneho zväzu,“ píše sa v návrhu doktríny.

Neutralita Rakúska je od roku 1955 zakotvená v ústave, ktorá je výsledkom štátnej zmluvy medzi štyrmi spojeneckými mocnosťami z druhej svetovej vojny a Viedňou. V praxi však Rakúsko naozaj neutrálne nie je. Stalo sa členom EÚ, čím prijalo aj záväzok podporovať prípadné vojenské akcie. Článok 23 rakúskej ústavy, ktorý parlament schválil v roku 1999, už umožňuje krajine aktívne sa zúčastňovať na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. Rakúsko poslalo svojich vojakov do Kosova a chce podporovať aj vytvorenie európskej jednotky rýchleho nasadenia.

Spomínané aktivity Viedeň doteraz zdôvodňovala ako prejav svojej solidarity, ale v skutočnosti sa len pomaly snaží vyrovnať s dedičstvom minulosti. Politické váhanie má oporu v prieskumoch verejnej mienky. Rakúšania sa nechcú vzdať svojho symbolu, ktorým neutralita pre väčšinu z nich je. Experti navyše predpokladajú, že vstup do NATO by si vyžiadal zvýšenie výdavkov na armádu z doterajších 23 miliárd šilingov na 60 miliárd.

Nový návrh bezpečnostnej doktríny chce z neutrality urobiť opäť celospoločenskú tému. Vláda si musí okrem verejnosti získať aj opozíciu, pretože odstrániť neutralitu znamená zmeniť ústavný zákon, na ktorý potrebuje dvojtretinovú väčšinu poslancov. Sociálni demokrati a Zelení sú však proti. Ich ostrú kritiku neoslabilo ani vyjadrenie ministra obrany Herberta Scheibnera, že vstup do NATO nie je možný v tomto funkčnom období, teda do roku 2003, pretože Rakúsko na členstvo nie je pripravené.

Faktom ostáva, že NATO má o Rakúsko záujem. Rozhodnutie Viedne pristúpiť by pozitívne ovplyvnilo doterajšiu zdržanlivosť aliancie pri prijímaní ďalších členov.