BRATISLAVA – Občania určite budú mať záujem nahliadnuť do spisu, ktorý o nich viedla komunistická Štátna bezpečnosť, prípadne tajná služba slovenského štátu. Odborníci však neočakávajú, že by bol príliš masový. „Spočiatku bude záujem veľký. Neskôr opadne, ako vo všetkých ostatných štátoch,“ myslí si minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
Možnosť nahliadnuť do spisov ŠtB však zrejme bude až na budúci rok – Ústav pamäti národa môže začať pracovať do pol roka od nadobudnutia účinnosti zákona, podľa všetkého to nebude skôr.
Zákon o sprístupnení dokumentov bezpečnostných zložiek štátu, rovnako ako zákon znemožňujúci prácu bývalým eštebákom v súčasných tajných službách musí ešte podpísať prezident Rudolf Schuster. Prezident v sobotu odišiel na dvojtýždňovú dovolenku, tzv. Langošovými zákonmi sa bude zaoberať až po návrate. „Na podpis alebo vrátenie je zákonná lehota 15 dní. Tieto zákony ešte neboli doručené do prezidentskej kancelárie,“ povedal prezidentov hovorca Ján Füle.
Ján Langoš nechcel špekulovať, či prezident zákon o odtajnení archívov podpíše, alebo nie. Upozornil len, že podľa zákona bude mať prezident právo vymenovať štyroch zo 16 členov správnej rady Ústavu pamäti národa.
Prezident bude zrejme musieť vrátiť zákon o preverovaní príslušníkov tajných služieb, lebo ho poslanci schválili so spätnou účinnosťou od 1. júla. Ak by prezident zákony vrátil, poslanci by o nich mohli znovu rokovať ešte pred voľbami. Parlament ešte zasadne 19. a 20. augusta.
Okolité krajiny zákon o sprístupnení dokumentov tajných služieb majú. Podľa Jána Langoša je slovenský zákon najlepšie formulovaný – mohol ťažiť zo skúseností iných krajín.
„Langošov zákon ide v niektorých pasážach ešte ďalej než umožňuje napríklad lustračný zákon v Česku a dokonca výrazne rozširuje aj rozsah informovania verejnosti. Ústav pamäti národa bude zverejňovať zoznamy personálnych spisov príslušníkov bývalých bezpečnostných zložiek, takže v tejto oblasti stratia neúplné zoznamy Petra Cibulku praktický význam,“ myslí si komentátor Rádia Slobodná Európa Milan Žitný.
O sprístupnenie spisov osôb, ktoré už nežijú, môžu požiadať príbuzní. Ak sú v spise informácie o občanoch inej republiky, budú vyčiernené. Zákon tiež zakotvuje možnosť dať pokutu až 100 000 korún tej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá prechováva dokumenty tajných služieb a odmietne odovzdať ich kópie Ústavu pamäti národa.
(mar)
