BRATISLAVA – Európska únia donedávna pochybovala o kvalite potravín z nečlenských krajín, dnes sa má dôvod obávať skôr domácich škandálov. Svedčí o tom aféra s holandskými prasatami, kŕmenými krmivom firmy Bioland s nebezpečným rastových hormónom.

„Holandský minister poľnohospodárstva ešte pred poldruha mesiacom radil sprísniť kritériá pre produkty z východných krajín, aby neohrozili potravinový reťazec únie. Teraz musí ten istý minister vysvetľovať, ako sa mohlo stať, že holandským prascom pridávali do krmiva zakázaný rastový hormón,“ hovorí riaditeľ Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave Pavel Filkorn.

Naši poľnohospodári, veterinári a ďalší odborníci dávno ubezpečujú, že v poľnohospodárskej výrobe u nás často platia prísnejšie pravidlá ako v západnej Európe. Filkorn si myslí, že veterinárna starostlivosť na Západe, ale aj prístup ďalších orgánov sú liberálne, založené na prehnanej dôvere, kým naši veterinári sú prísnejší.

V Belgicku, kde sídlila holandská firma Bioland produkujúca cukrový sirup s prídavkom zakázaného hormónu, ale aj v Holandsku a Nemecku, kam ho najviac vyvážala, sa už takmer mesiac vyšetruje. Bioland však pred rokom skrachoval a klienti, ale aj pôvodní majitelia sa hľadajú ťažko. „Problémy so skrachovanými firmami nie sú len u nás,“ dodáva Filkorn.

So slovenskými potravinami vyvezenými do iných krajín neboli doteraz podľa predsedu Poľnohospodárskej a potravinárskej komory Oravca žiadne problémy. Slovensko bude dokonca musieť v deň vstupu do únie niektoré normy upraviť smerom nadol, pretože nemôže uplatňovať silnejšie kritériá. „Bránilo by to voľnému pohybu tovarov i potravín, a Slovensko sa zaviazalo, že to umožní.“

Podľa Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy sa musíme už teraz zamýšľať nad spôsobom, ako sa po vstupe do únie nestať hromadným odbytiskom druho- a treťotriednych potravín zo Západu. „Najprv mali obavy z nás, ale vyzerá to tak, že je to opačne,“ vyjadril sa jeden z našich úradníkov.

TÁŇA RUNDESOVÁ