Čo si myslí verejnosť a čo odborníci? (4): PREZIDENT

V júni uplynuli tri roky od nástupu Rudolfa Schustera do úradu prezidenta. Priamu voľbu prezidenta vtedy na Slovensku mnohí občania vnímali ako ďalšie víťazstvo protimečiarovskej koalície a potvrdenie potreby zásadných zmien v krajine, za ktorú sa vyslovi

li občania v parlamentných voľbách 1998.

Inštitúcia prezidenta patrila dlhodobo k najdôveryhodnejším ústavným inštitúciám – v prvých mesiacoch funkčného obdobia Rudlofa Schustera dôverovalo inštitútu prezidenta viac ako 60 % obyvateľov. Jeho kontroverzné účinkovanie v ďalšom období však zapríčinilo pokles dôveryhodnosti voči hlave štátu (na 34 % v septembri 2001) aj pokles jeho osobných preferencií v rebríčku dôveryhodnosti (z 11,2 % v júni 2001 na 4,9 % v septembri 2001).

Na jeseň 2001 po širokej medializácii prezidentovej dovolenky v Brazílii a kauze s redaktorom denníka Nový Čas Alešom Krátkým (prezidentská kancelária naňho podala trestné oznámenie za komentár, v ktorom Krátký hodnotil prezidentovu správu o stave krajiny prednesenú v parlamente), si iba necelá tretina občanov myslela, že Rudolf Schuster vykonáva svoj úrad veľmi alebo skôr dobre. Naopak, 60 percent občanov hodnotilo jeho účinkovanie na poste prezidenta ako veľmi alebo skôr zlé.

Ako vníma Schusterovo pôsobenie vo funkcii prezidenta verejnosť a ako odborníci, ukazuje tabuľka. Hodnotenie verejnosti sa v porovnaní so septembrom 2001 zásadne zmenilo. Podľa názoru 60 percent respondentov prezident vykonáva v súčasnosti svoj úrad veľmi dobre alebo skôr dobre. Opačný názor vyslovilo 34 percent respondentov. Je zaujímavé, že medzi rôznymi skupinami obyvateľstva nenachádzame výrazné názorové odlišnosti – prevažujúce pozitívne hodnotenie je teda v spoločnosti rozložené pomerne rovnomerne.

Podpora voličov SMK a Smeru

Hodnotenie Schusterovho pôsobenia z pohľadu prívržencov jednotlivých politických strán ukazuje, že zatiaľ čo na jeseň 2001 sa prezident mohol oprieť iba o priazeň prívržencov SMK a „rodnej“ SOP, v súčasnosti ho prevažujúco priaznivo vnímajú prívrženci všetkých relevantných strán. Najväčšej podpory sa mu dostáva od prívržencov SMK a Smeru.

V predchádzajúcich častiach tohto seriálu sme ukázali, aké rozdielne môžu byť pohľady na ten istý problém medzi laickou verejnosťou a odborníkmi. Ako dokumentuje tabuľka, aj v tomto prípade sa názory odborníkov a verejnosti diametrálne líšia. Je pritom zaujímavé, že kým k hodnoteniam v sociálno-ekonomickej oblasti pristupovala verejnosť negatívnejšie a odborníci naopak väčšmi pozitívne, v otázke hodnotenia výkonu prezidentského úradu je to naopak.

Kritika odborníkov

Medzi odborníkmi, ktorí zastupujú široké spektrum spoločenského života, sa nenašiel ani jeden, ktorý by účinkovanie prezidenta Schustera hodnotil ako „veľmi dobré“. Necelých 20 % opýtaných odborníkov hodnotilo výkon prezidentského úradu „skôr dobre“. Väčšina odborníkov sa priklonila k negatívnemu hodnoteniu – 61 % hodnotí účinkovanie prezidenta ako „skôr zlé“ a 19,5 % ako „veľmi zlé“.

Čo sa skrýva za takýmto kritickým pohľadom? Jedným zo spoločných menovateľov odpovedí sú osobnostné kvality R. Schustera. Podľa názoru odborníkov sú to: prílišné sústredenie na vlastnú osobu; nenáležitý sebaobdiv; samoľúbosť; teatrálnosť; neschopnosť poctivo sa postaviť voči svojej nomenklatúrnej minulosti; snaha o povyšovanie osobných problémov nad celospoločenské problémy atď.

Medzi ďalšie dôvody kritiky prezidenta patrí jeho politické účinkovanie ako napríklad: kauza Aleš Krátky, snaha zasahovať do vnútrostraníckych vzťahov; nekvalifikované komentáre a vyjadrenia k vnútorným politickým a spoločenským otázkam; netransparentné udeľovanie amnestií; nevyvážená správa o stave republiky (v roku 2001); intervenovanie do procesu tvorby zákonov; neprofesionalita prezidentskej kancelárie; postavenie sa do pozície zmierovateľa konfliktov v súčasnej slovenskej spoločnosti, avšak bez hlbšieho politického či etického posolstva a pod.

Na druhej strane väčšina odborníkov sa zhoduje v názore, že prezident R. Schuster jednoznačne presadzuje prointegračné smerovanie zahraničnej politiky, zdôrazňuje význam zachovania vnútropolitickej stability pre kontinuitu procesu integrácie Slovenska do EÚ a NATO a pri svojich pracovných návštevách a stretnutiach v zahraničí prezentuje prozápadnú a prointegračnú orientáciu Slovenska. Oceňujú aj jeho snahu byť nadstraníckym prezidentom.

Na záver pripomeňme, že prezidenta čaká o niekoľko mesiacov neľahká úloha – koho poveriť zostavením novej vlády po parlamentných voľbách 2002.

Ako podľa vás prezident Rudolf Schuster vykonáva svoj úrad? (v %)

                    veľmi dobre skôr dobre   skôr zle    veľmi zle
verejnosť*    5,8               53,8             28,0         5,8
odborníci** 0,0               19,5             61,0        19,5

Poznámka: Dopočet do 100 % predstavujú odpovede „neviem“.

* Zber údajov formou telefonických rozhovorov realizovala koncom júna agentúra GfK na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov.
** Panel odborníkov bol oslovený prostredníctvom e-mailovej ankety.
Zdroj: IVO júl 2002