Pavol Breier: Z fotografického cyklu Juhovýchodná Ázia, 90. roky.
Michael Bühler: Z fotografického cyklu Sihlhochstrasse, 1999-2003.
ej Ázie. Významné osobnosti z dvadsiatich krajín sveta koncipujú výmenné projekty, na programe dňa je aj manažment umenia.
Pre 120 účastníkov rozdelených do štrnástich dielní Letnej fotoškoly sa osemdňové dielne končia zajtra. Ich práce vyhodnotí výstava, ktorá sa o 19.00 h otvára v Elektrárni Tatranskej galérie v Poprade.
Človek nie je otrokom techniky
Dielňu počítačovej a digitálnej fotografie viedol český fotograf Vítězslav Krejčí (1963). Uznávaný predstaviteľ imaginatívnej fotografie nič nepredpisoval. Svojich zverencov viedol k hľadaniu a vedomiu, že dôležitejšie ako obraz je myslenie.
„Aspoň čiastočne by som chcel poskytnúť svoj pohľad a povedať niečo skryté a možno aj tajomné, čo je vo fotografiách iba naznačené,“ hovorí Krejčí. „Digitálna technológia dokáže rýchlo podchytiť autentické pocity a zakonzervovať ich do obrazu. S ním sa dá ďalej pracovať priamo pri digitálnej úprave aj pri samotnom fotení. Digitálny fotoaparát má veľkú výhodu oproti klasike. Okamžite vidíte výsledok a svoj pohľad teda môžete hneď zmeniť alebo pokračovať v úsilí.“
Krejčího študenti mali v hľadaní voľný priestor. Výsledný obraz korigovalo stretávanie, rozhovory, vytrvalá snaha posúvať tvorivý zámer prostredníctvom techniky. Až na záver nastúpila konfrontácia zámeru a výtvarného účinku.
„Digitálna fotografia neprekonáva klasiku. Sú to ďalšie možnosti fotografie,“ tvrdí Vítězslav Krejčí. „Vždy dbáme, aby človek nebol otrokom techniky, ale jej kreatívnou súčasťou. Pri našej práci niekedy ani nevieme, aký bude výstup. A v tom vidím prínos. Dá sa pracovať s náhodou a experimentom.“
Obrazy zo súkromia
Dielňa Portréty žila pod dohľadom švajčiarskeho fotografa Michaela Bühlera (1963). Zišli sa tu ľudia, ktorí mali štartovaciu plochu do sveta fotografie rozdielnu. Rozdielnosť v skupine priniesla pozitíva. Každý vedel, čo chce a ako cieľ dosiahne. Otvorenosť v dialógu ťahala účastníkov dopredu.
„Pri portréte považujem za najdôležitejšie vcítenie sa do osobných pocitov portrétujúcich, pretože prichádzajú do kontaktov, väzieb, o ktorých predtým nevedeli,“ hovorí Bühler. „Fotografi robia obrazy o ich súkromí a skúmajú, ako sa to dá urobiť. Dôležité je porozumieť pocitom toho, kto je pred vami a treba sa pokúsiť preniknúť do jeho vnútra. A to všetko vytiahnuť do obrazu.“ Pre Michaela Bühlera je portrét klasickým obrazom so stálou hodnotou v premenlivom svete.
Je mu cudzia fotografia s puncom senzácie, lebo ignoruje hĺbku človeka. Radšej sa ponára do labyrintov ľudských duší a ponúka ich obrazy. Často je to aj lyrika snového sveta, s ktorou sa na jeseň tohto roku predstaví na výstave v Poprade.
Nepodľahnúť efektu farby
Známy slovenský fotograf Pavol Breier (1952) je na Letnej fotoškole už po štvrtýkrát a vždy mal inú dielňu. Tohto roku viedol Farebnú krajinu. V pláne nechal na výber, z akého typu krajiny chcú účastníci robiť fotografiu: vysokohorskú v Tatrách, podhorskú, ale aj mestskú.
„Veľa cestujeme, diskutujeme a pre tých, ktorí ešte nemajú veľa skúseností s krajinou, sa snažím na konkrétnych príkladoch ukázať, ako treba pristupovať k danému záberu krajiny,“ povedal Pavol Breier. „Vediem ich k tomu, aby videli krajinu trochu už aj ako obraz. Pri krajine je dôležité, aby aj technická stránka bola dobrá a v kompozícii neboli zbytočné rušivé prvky. Pri farebnej fotografii nesmú podľahnúť farebnému efektu. Zdôrazňujem im, aby vystihli farby v ich prirodzenosti. Farebné krajiny sú zaujímavé, keď sú monochromatické. Je to síce farba, ale neprevládajú v nej krikľavé tóny.“
ĽUDO PETRÁNSKY, Poprad
