
Exminister zahraničných vecí Turecka Ismail Cem (vľavo) obklopený bodyguardmi krátko po včerajšej rezignácii. FOTO-REUTERS
Zároveň s rezignáciou oznámil aj vystúpenie z jednej zo strán vládnej koalície - Demokratickej ľavicovej strany premiéra Bülenta Ecevita.
Podľa exministrových slov bude o dôvodoch svojho odstúpenia informovať dnes na tlačovej konferencii. Turecké médiá včera špekulovali, že o vzdaní sa ministerského kresla sa Cem rozhodol po nočnej schôdzke s ministrom pre ekonomiku Kemalom Dervisom a bývalým vicepremiérom Husamettinom Ozkanom. Ten odstúpil zo svojej funkcie v pondelok. Práve spomínaná trojica pod vedením Cema by mala podľa informácií tureckých médií založiť novú politickú stranu.
Pozorovatelia sa zhodujú, že Ismail Cem svojím krokom definitívne otvoril cestu k predčasným parlamentným voľbám. Za tie sa začiatkom tohto týždňa vyjadrili obaja koaliční partneri Ecevitovej strany. 77-ročný premiér odstúpiť odmietol, ale ako sa ukazuje, nebude mať inú možnosť.
Cem je v poradí už siedmym ministrom za Ecevitovu stranu, ktorý tento týždeň opustil vládu i stranu. Spolu s nimi tak urobilo 35 poslancov parlamentu. Očakáva sa, že po Cemovej rezignácii tak urobia aj ďalší.
Len niekoľko hodín po odstúpení ministra zahraničných vecí ponúkol svoju demisiu aj minister hospodárstva Kemal Dervis. Informovala o tom súkromná televízna stanica NTV. Prezident Ahmet Necdet Sezer však Dervisovu demisiu odmietol prijať. Urobil tak po tom, ako premiér Ecevit vyzval odpadlíkov, aby sa vrátili do strany.
„V posledných dňoch niektorí naši priatelia presadzujú záujmy tých kruhov, ktoré chcú zničiť Demokratickú ľavicovú stranu. Rútia sa tým do pasce,“ povedal Ecevit.
Podľa pozorovateľov však rozpad vlády vyvolali práve Eecevitove zdravotné problémy. Pre podlomené zdravie bola turecká vláda dlhodobo paralyzovaná. Ecevit však naďalej trvá na tom, že on je jedinou osobou, ktorá dokáže udržať pokope vládnu koalíciu.
S pribúdajúcim časom je stále viac jasné, že Ecevit vládu neudrží. Nie je však jasné, akú vládu by priniesli predčasné voľby. Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že víťazom by sa stala proislamská Strana spravodlivosti a rozvoja. To by však takmer s istotou rozhnevalo vplyvnú armádu, ktorá v prevažne moslimskej krajine stráži sekulárny charakter štátu. Islamisti vyhrali voľby v roku 1997. Vtedy armáda zasiahla. (mm, reuters)