BRATISLAVA – Prezident Rudolf Schuster včera opäť nemilo prekvapil. Po tom, čo nedávno nevymenoval za sudcov Ústavného súdu odborníkov na ústavné právo Petra Kresáka ani Ladislava Orosza, včera pre zmenu vymenoval za člena Súdnej rady advokáta Tibora Šafárika.

Šafárik, člen SNS a jej tieňový minister, umožnil ako predseda senátu Ústavného súdu pred časom zastaviť trestné stíhanie exnámestníka SIS Jaroslava Svěchotu v známej kauze únos.

Aj pre takéto kroky hodnotia odborníci Rudolfa Schustera za výkon funkcie úplne inak ako verejnosť. Ako ukazuje prieskum Inštitútu pre verejné otázky, kým takmer 60 percent občanov si myslí, že Schuster vykonáva svoj úrad dobre, väčšina odborníkov si myslí, že skôr zle alebo veľmi zle.

Jedným z dôvodov kritického pohľadu na účinkovanie Schustera ako prezidenta je okrem jeho osobnostných kvalít (prílišné sústredenie na vlastnú osobu, sebaobdiv) aj neprofesionalita prezidentskej kancelárie.

O tom, s kým sa prezident o svojich dôležitých rozhodnutiach radí, sa oficiálne nič nehovorí. Jediným plateným poradcom prezidenta je jeho bývalý hovorca Jozef Leikert. Okrem neho prezidentovi radami pomáhajú externí spolupracovníci. Prezident ich mená tají, údajne preto, aby im nespôsobil problémy.

Podľa informácií SME sa okruh prezidentových externých poradcov skladá zo šéfa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petra Mihóka, predsedu predstavenstva spoločnosti Slovnaft Slavomíra Hatinu, prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Michala Ľacha či lekára Pavla Traubnera. Dekrét externého poradcu vraj mal aj Jozef Majský, ale vrátil ho.

Rudolf Schuster vlani povedal, že preferencie a prieskumy nie sú pre neho rozhodujúce. „Dokonca neviem, či by mali do sledovania zahŕňať aj mňa, ale zabrániť tomu nemôžem,“ povedal.

Sociológ IVO Marián Velšic si vysvetľuje postoj prezidenta takto: „Asi mu prekáža spätná väzba, ktorá môže byť niekedy veľmi nepríjemná.“ Podľa Velšica v konsolidovaných demokraciách neprichádza do úvahy, aby sa hlava štátu vyhla hodnoteniu verejnosťou. „Musí znášať kritiku, či už od občanov, médií, alebo politických oponentov. Do politiky išiel s tým, že bude verejne činnou osobou,“ povedal sociológ.