Šťastie bolo na strane tých, čo si ho zaslúžili, čo vo futbale nebýva vždy pravidlom. Bol to však aj večer slabého futbalu a je pre mňa ťažké povedať, že titul je v dobrých rukách, ak sa pozrieme na históriu tohto turnaja a porovnáme víťazov s ďalšími mužstvami.
Keby sme mali analyzovať realitu európskeho futbalu, prečo spochybňujeme kvalitu tohto Bayernu Mníchov, ak vieme, že Real Madrid hral zle, Rím predviedol škaredý futbal, a takisto Inter Miláno, Arsenal či Barcelona? Prečo by sme mali spochybňovať kvalitu nových majstrov?
Finálová konfrontácia v Lige majstrov medzi Bayernom a Valenciou viac než zvrchovane naplnila prísľub veľkej športovej atrakcie: prísľub, ktorý sám osebe stavia hru do pozície privilégia, ktoré je veľmi ťažké dosiahnuť. Len čo sa môže odohrať športová atrakcia, „nádej nikdy nie je márna“.
Samotná hra mala nízku úroveň, nedosiahla vysoký stupeň radosti ako niektoré zápasy, ani sa neponorila do hĺbok smútku iných zápasov - pričom oba tieto póly môžu byť indikátormi skutočne veľkej atrakcie.
Hoci sa nazdávam, že Bayern Mníchov je oprávneným držiteľom titulu, je ťažké povedať, že ho získal nasadením alebo prirodzeným spôsobom. Nemci pôsobili ako sebaistejší tím, zatiaľ čo Valencia skôr uľahčila situáciu Stefanovi Effenbergovi v druhom polčase a umožnila, aby si vychutnal otvorené priestory, pričom diktoval hru rovnako ako Mehmet Scholl v prvom polčase.
A tak vľavo pôsobili Lizarazu a Salihamidžič, ktorí mohli vytvoriť takmer vlastnú malú vzájomnú spoločnosť a ktorí hrozili každú chvíľu strelením gólu. Držali loptu, zdôrazňovali svoju prítomnosť na krídle, akoby mohli kedykoľvek rozhodnúť o výsledku.
Od začiatku bolo jasné, že Valencia je pripravená pokúšať sa a rozkladať hru Bayernu len silou početnej prevahy v obrane a taktikou snahy o udržanie si prevahy akýmkoľvek spôsobom.
Mal som však dojem, že aby uspeli s takýmto taktickým plánom, museli by mať čosi navyše, čo sa dnes nevyskytuje veľmi často - a to je talent, ovocie inšpirácie. Je len veľmi málo hráčov, čo by boli dostatočne otvorení, aby na nich vplývala inšpirácia, zvlášť dnes, keď posadnutosť skúšať a dopracovať sa k výsledku pohlcuje sklony k dobrodružstvu.
Na jednej strane urobilo jedno mužstvo - Valencia - primálo preto, aby vyhralo, zatiaľ čo druhému - Bayernu - chýbal talent, takže obe majú na svedomí slabé finále a zápas, ktorý nikto nebol schopný vyhrať - dokonca ani po 120 minútach hry - a nikto nebol schopný vyvolať emócie ani gólmi, ktoré padli po pokutových kopoch a ktoré boli rovnako mdlé ako zvyšok celého zápasu.
Až záverečné rozstrely nakoniec priniesli drámu a prehĺbili smútok Valencie, ktorá akoby vždy mala v tomto štádiu prevahu. Bayern Mníchov sa nakoniec stal víťazom súťaže, čo si zaslúžil za postoj, ak už za nič iné.
CESAR LUIS MENOTTI
>(Autor je bývalým trénerom futbalistov Argentíny)
