tresty a nedostatok voľnosti.
Väčšina detí chodí do školy preto, aby sa niečo naučili, alebo rozvinuli svoje schopnosti a 40 percent preto, lebo nemajú na výber. Viac ako polovica školákov na Slovensku udáva príslušnosť k nejakej spoločenskej organizácii, väčšinou k športovému alebo tanečnému klubu.
Vzťah s rodičmi hodnotí väčšina detí veľmi kladne, lepší vzťah majú k matke ako k otcovi. Okrem rodičov deti vykazujú aj vysokú mieru dôvery v lekárov, dospelých všeobecne a učiteľov.
Ako výskum UNICEF-u ukazuje, 35 percent detí by nezmenilo nič vo svojej rodine, ale 20 percent by si želalo viac harmónie a pokoja. Dve tretiny detí udávajú, že sa doma stretávajú s násilným alebo agresívnym správaním, ktoré sa prejavuje krikom a bitkou. Tieto negatívne javy sú zaznamenané vo zvýšenej miere v mestách a vo veľkých rodinách. Ak deťom niekto neprávom vynadá, dve tretiny z nich sa posťažujú rodičom, aby situáciu vyriešili, zvyšná tretina si to však nechá radšej pre seba a nič nepovie.
Hoci až 79 percent slovenských detí sa cíti vo svojom prostredí bezpečne, 18 percent, najmä v Bratislave, má opačné pocity.
Dve tretiny detí si myslia, že ich život bude lepší alebo oveľa lepší ako život ich rodičov. Približne tretina slovenských detí by chcela v budúcnosti žiť v inej krajine, najradšej v západnej Európe alebo v Severnej Amerike. Len vyše polovica udáva, že Slovensko je krajinou, v ktorej by chceli žiť aj v budúcnosti.
Predpovede týkajúce sa budúcnosti Slovenska nie sú podľa výskumu UNICEF-u veľmi pozitívne. Takmer polovica detí súhlasí s tým, že v ich krajine sa bude žiť lepšie alebo oveľa lepšie, jedno dieťa zo štyroch si myslí, že sa situácia na Slovensku nezmení a ďalšie, že sa zhorší.
Negatívne predpovede sa vzťahujú najmä na sociálne problémy, ekonomickú situáciu, zlú politiku a rast znečistenia životného prostredia.
Osudu detí vo svete sa po prvý raz bude venovať aj jesenné Valné zhromaždenie OSN v New Yorku.
(tasr)
