Príprava štátneho rozpočtu na rok 2002 opäť overí najmä politickú vôľu udržať krehkú stabilitu. Volebný rok predstavuje veľké pokušenie. Peniaze majú silu argumentu a všetci, čo si myslia, že štát by mal pridať stavbárom, lekárom, zememeračom a podobne, radi uveria, že väčší rozpočet vybavili tí, čo o tom hovoria. Napätosť medzi očakávaniami a možnosťami štátu financovať verejné statky je tradične hrozbou, konfliktom i riešením v jednom. Ak udržanie makroekonomickej rovnováhy je naďalej prioritou vlády, tak zvyšovanie dlhu nie je prijateľné. Ministri i poslanci musia zabudnúť na rady zo straníckych sekretariátov.
Deficit presahujúci štyri až päť percent hrubého domáceho produktu (HDP na Slovensku predstavuje zhruba 800 miliárd korún) by zabrzdil ozdravovanie ekonomiky. Efekt by ohrozil aj udržanie dlhodobej politickej a ekonomickej stability. Vyšší deficit spôsobuje vytláčanie súkromných investícií, štát spotrebúva príliš veľa zdrojov na krytie dlhu a peniaze sa nedostávajú do súkromnej sféry. Menej peňazí v súkromných podnikoch priamo súvisí s nezamestnanosťou. Vysoký dlh znižuje dôveryhodnosť krajiny na medzinárodných trhoch, čoraz ťažšie a najmä nákladnejšie si vláda požičiava. Začarovaný kruh by znamenal izoláciu, pretože Slovensko je mimoriadne silno závislé od dôvery.
Hra s deficitmi sa začala hneď po vzniku Slovenska. Nedá sa jednoducho povedať, kde sú hranice udržateľnosti fiškálneho dlhu. Dôležité je najmä to, ako deficit ovplyvňuje agregátny dopyt. V rokoch 1994 až 1998 sa dopyt na Slovensku zvyšoval cez štátne objednávky. Z toho vyplýva, že veľa záleží aj na tom, ako sa dlh používa. Ak plynie do diaľnic, tak je to málo efektívne a nebezpečné.
Nemá zmysel fetišizovať čísla. Rovnako veľký deficit využívaný napríklad na splácanie starých dlhov - teda bez priameho vplyvu na zvyšovanie dopytu v krajine - nie je príjemný, ale ani nebezpečný. Ak sa použitie fiškálneho deficitu nepremieta do deficitu bežného účtu, tak sa dá udržať. Ideálne je, ak v takej situácii prúdia do ekonomiky zahraničné investície.
Ani na deficit sa nemožno pozerať jednostranne. Mnohé tranzitívne ekonomiky majú vyššie deficity ako Slovensko a pritom menej problémov. Nízky dlh je dôležitý, ak chce krajina presvedčiť investorov o reformnom smerovaní ekonomiky.
Vláda pri príprave rozpočtu musí nájsť taký spôsob makroekonomickej stability, ktorý nepodkope mikroekonomickú reštrukturalizáciu. Zo všetkého najviac by pomohlo, keby štát míňal menej na seba.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor pracuje v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy INEKO v Bratislave)
