Náhodou sa jedného rána dočítate v novinách o svojom byte. Náhodou ste akurát šéfom SPP. A úplne náhodou do týždňa nato môžete spokojne tlačiť do médií svoje zmenkové úspechy.

Tých náhod nie je veľa, ako by si niekto možno myslel. Je ich presne toľko, koľko sa vmestí do bežného voliča. Ich počet nie je náhodný, je nepriamo úmerný morálke našich celebrít.

Aj riaditeľ a možno budúci predseda predstavenstva SPP vie, že výskyt náhod obsahuje skrytý systém. Vie, že ho riadia temné sily. „Od samého počiatku som cítil tlaky…“ presviedčal novinárov. Ani náhodou mu nenapadlo, aby na oné „záujmové skupiny“ ukázal prstom a odhalil záškodníkov, ktorí si robia chúťky na naše spoločné vlastníctvo. Možno sa bojí ďalších náhod.

Podobne náhodné úkazy sú bežnou prísadou v krmive, ktoré nám servírujú mocní. Braňo Ondruš príde na to, že jeho strana je skorumpovaná práve v čase, keď sa hovorí o zmenách vo vláde. Náhodou sú z korupcie podozriví práve tí ministri, ktorí v jeho strane nepatria medzi obľúbencov. Aj to, že o Ondrušovom byte noviny kedysi písali tiež, je akiste náhoda.

Nepochybne každý má svoje „citlivé miesta“. Podľa charakteru náhodných káuz to vyzerá tak, že každý z našich politikov má citlivé miesta aj v zozname svojho vlastníctva. Ak sa tie stanú verejne známymi, je to výsledkom dobre načasovanej náhody. Pri takomto fungovaní politického systému sa môže minister, riaditeľ alebo poslanec cítiť bezpečný len vtedy, ak pozná dosť citlivých bodov svojich politických konkurentov. Na čistom štíte seba samého vôbec nezáleží.

Kinčeš v sebaobrane vyzradil, že náhody nejestvujú a ani jeho byt, klenoty či darované hodinky nie sú v novinách náhodou. Neschopnosť hodnoverne vysvetliť kauzu „byt“ ho donútila pootvoriť dvierka do hry náhod.

Robil to však zbytočne. Svojím vlastným príspevkom do hry ju vysvetlil omnoho výstižnejšie. Kto by uveril, že Duckého zmenky sa vrátili náhodou práve v čase, keď to Kinčeš najviac potreboval?

JURAJ JAVORSKÝ