vanom hlavou rímskokatolíckej cirkvi Jánom Pavlom II. telesné pozostatky bývalej hlavy cirkvi preložili do oltára Baziliky sv. Petra, takmer 38 rokov po jeho smrti. V tomto oltári je pochovaných 147 predošlých pápežov.

Jeho tvár chránila tenká vrstva vosku, ale jeho obrysy pamätníci rozpoznali podľa starých fotografií. Oblé brucho pokrýval jeho obľúbený bielo-červený plášť, navrhnutý ešte v 12. storočí. Počas života ho vraj chránil pred zimou vychádzajúcou z chladných vatikánskych miestností.

Priesvitná skriňa so zlatým rámom, kde bolo uložené telo, pripomínala výklad v klenotníctve. Za ňou sa vliekol sprievod sivo oblečených pomocníkov. Tichú procesiu sledovali kardináli s modernými slnečnými okuliarmi.

Schránku s telom pápeža, ktorého pred rokom vyhlásili za blahoslaveného, otvorili naposledy pri kanonickej obhliadke v januári tohto roku. Skupina prelátov, technikov a pomocného personálu skonštatovala, že „tvár blahoslaveného je neporušená, oči sú zatvorené a ústa mierne otvorené“ a „fyziognómia dôstojného pontifexa je úplne nezmenená“. Mnohí to považovali za zázrak, avšak Vatikán dobrý stav tela pripísal moderným balzamovacím technikám.

Výsledok exhumácie sa nepáči profesorovi G. Gogliovi, ktorý bol pri tajnej balzamácii pápežových telesných pozostatkov. „Pripomína mi voskovú postavu z Múzea Madam Tussauds. Mohli to urobiť lepšie,“ naráža Goglia na prácu medikov.

Ján XXIII., občianskym menom Angelo Giuseppe Roncalli, sa stal v roku 1958 v poradí 61. pápežom. Narodil sa v roku 1881 a zomrel v roku 1963 po štyri a pol roku pôsobenia na Petrovom stolci. Napriek relatívne krátkemu pontifikátu zmodernizoval a zliberalizoval konzervatívnu nábožensko-politickú tendenciu svojho predchodcu, pápeža Pia XII.

V roku 1962 otvoril Druhý vatikánsky koncil, ktorý reformne zasiahol do katolíckej cirkvi. Počas svojho pôsobenia vydal okrem iného aj významnú sociálnu encykliku Mater et Magistra. Otvorene pristupoval k ostatným náboženstvám, neveriacim a aktuálnym otázkam doby, pričom pôsobil v prospech tolerancie a slobody svedomia. Vo vatikánskych kruhoch sa dnes hovorí o jeho kanonizácii. Pre jeho časté zahraničné pastoračné cesty z Vatikánu do celého sveta, ktorými je populárny aj Ján Pavol II., ho Američania nazvali „Johny Walker“. Pre jeho dobrosrdečnosť ho krajania prezývali „Il Papa Buono“ - Dobrý pápež.

Je to historický okamih, napísala agentúra Reuters. Na jednom námestí sa stretli dvaja pápeži - jeden mŕtvy a druhý živý. (peb, reuters, tasr)