cúzskeho dirigenta Michela Tabachnika, osobu v pozadí úmrtí 74 členov sekty Rádu chrámu Slnka vo Švajčiarsku, v Kanade a vo Francúzsku v rokoch 1994 až 1997.

Zákon umožňuje rozpustiť sektu, ktorej členovia boli odsúdení za ohrozovanie členov, zneužitie dôvery, podvody alebo nezákonné vykonávanie medicíny. Zákon síce definuje trestnoprávnu kategóriu zneužívania vplyvu na iné osoby, namiesto „mentálnej manipulácie“ sa však napokon do zákona dostal iba miernejší pojem „zneužitie slabosti“ - za ktorý je možné vymerať trest tri roky väzenia a pokutu 2,5 milióna frankov.

Hlavným dôvodom, prečo je sekty také ťažké usvedčiť, je to, že vyšetrovanie často sťažuje lojalita a zaslepenosť členov. Scientológovia dokázali podľa francúzskych médií blokovať súdne stíhanie rozsiahlou korupciou a zastrašovacou kampaňou - spisy sa zo súdu strácali, osoby požadujúce odškodnenie dostávali vysoké finančné ponuky. K sudcom sa preto v boji proti sektám pridala aj vláda Lionela Jospina, ktorá v septembri 2000 vytvorila medzirezortný výbor. Výbor vo svojej záverečnej správe skonštatoval, že mnohé sekty vo Francúzsku sú „silné a nebezpečné“, oveľa viac ako duchovnom sa zaoberajú ziskom a zoskupujú sa okolo nich spoločnosti, ktoré točia rozsiahly kapitál. Nový zákon napríklad v prípade scientológov umožňuje začať súdne konanie o zákaze, pretože dvaja jej členovia boli pred dvoma rokmi uznaní za vinných za podvod, keďže sekta nútila psychicky závislých členov absolvovať hodiny psychoanalýzy a rôzne očistné kúry za státisíce frankov.

Zákon zároveň zareagoval na negatívne nálady voči sektám, ktorých je vo Francúzsku asi 200 a ktoré majú viac než 400-tisíc členov a sympatizantov. Proces s Tabachnikom, ktorý sa začal v apríli, pripomenul Francúzom skúsenosť z roku 1996, keď 16 zhoretých tiel členov Rádu chrámu Slnka našli v pohorí Vercors, po tom, ako boli, ležiac v kruhu, postrieľaní do hlavy. Tabachnik je obviňovaný, že svojimi mystickými prednáškami pripravoval členov sekty na dobrovoľnú smrť, za čo pre neho žaloba žiada päť rokov väzenia. Podľa niektorých právnikov však súd dostatočne nevyšetril finančné pozadie sekty. Jej bankovými účtami sa údajne prelievali obrovské sumy, ktoré prechádzali rôznymi ilegálnymi obchodmi, vrátane predaja zbraní do Afriky. V čase hromadných samovrážd bola sekta údajne na pokraji krachu, viacerí jej členovia totiž žiadali späť svoje majetky.

Autorka zákona - poslankyňa Catherine Picardová - vyjadrila spokojnosť, že sa Francúzsko jeho prijatím stalo lídrom v boji proti sektám. Kým USA Paríž často kritizovali, že porušuje slobodu vierovyznania, európske štáty, ktoré zápasia s podobnými problémami, možno budú nasledovať jeho príklad. Francúzski scientológovia, ktorí proti zákonu viedli rozsiahlu mediálnu ofenzívu, ho označili za „dielo hŕstky extrémistov snažiacich sa nastoliť štátny ateizmus“. Ich hovorca Marc Bromberg ho prirovnal k nacistickým zákonom. Nespokojnosť však vyjadrili aj zástupcovia kresťanských cirkví. Kardinál Louis-Marie Billé a Arnold de Clérmont na čele združenia protestantských cirkví vyjadrili obavy pred možným zneužívaním zákona, keďže pojem sekta nie je presne definovaný.