Labouristický poslanec Gordon Mardsen je presvedčený, že Briti nepatria medzi ľudí, ktorí v krčme politizujú v medziach slušnosti. Labouristi v prímorskom letovisku Blackpool na severozápade krajiny vedia, čo majú kvôli obhájeniu volebného víťazstva urobiť. Mardsenov asistent Oliver Pauley sa zobúdza skoro, hoci deň predtým v krčme politizoval takmer do polnoci.
Na intelektuálne témy môže zabudnúť. Oliver bude lepiť obálky s labouristickým posolstvom, roznášať Mardsenove letáky, ktoré pripravoval so šéfom deň predtým, telefonovať a organizovať, fajčiť jednu cigaretu za druhou. S londýnskym prízvukom a nedbalo vyhrnutým bielym golierom pôsobí medzi staršími labouristickými aktivistami v Mardsenovom volebnom centre trochu zvláštne. „Vyzeráš ako Jarvis Cocker zo skupiny,“ pokrikujú naňho malé decká v blackpoolskej štvrti Mereside, keď roznáša spolu s ďalšími Mardsenové letáky. Skutočne, Oliver sa na výstredného Jarvisa trochu podobá. Keď sa však na dlhých nohách s letákmi pod pažou rozbehne k schránkam na dverách, nikto mu nestačí. Je to skutočne dobrý asistent.
„Pre nás je to veľmi dôležité miesto,“ vysvetľuje Oliver význam Mereside. Čiastočne je to robotnícka štvrť, v niektorých častiach sa premieňa na útulné ulice domov z červených tehiel so zelenými plotmi, kde býva skôr miestna stredná vrstva. V horších domoch cítiť pod schodmi silný zápach moču, v lepších sa vyhrievajú na parapetoch tučné mačky, ktoré sú lenivé utiecť aj pred neznámymi roznášačmi letákov.
Mardsen v posledných voľbách zvíťazil nad konzervatívnym kandidátom s veľkým náskokom. Práve ľudia z tejto časti ho vtedy podržali. Ak by Mardsen nezabodoval v Mereside, jeho kreslo v parlamente je stratené.
„Odkiaľ ste? Ak labouristi, tak potom je to v poriadku. Zdalo sa mi, že počujem konzervatívci,“ uškŕňa sa vetchý sedemdesiatnik v teplákoch, keď otvára labouristickým aktivistom bránu, aby mohli v činžiaku rozhádzať letáky.
Mardsen v nich ľudí vyzýva, aby išli voliť a nezostali doma, pripomína, čo všetko labouristi pre ľudí spravili na celoštátnej a miestnej úrovni. Na konci letáku je vzor volebného lístku, kde je Mardsenovo meno, jeho číslo vo voľbách a krížik, ktorí majú voliči urobiť. Reči konzervatívcov o jasnom labouristickom víťazstve našli v Blackpoole rýchlu odpoveď - „ľudia si nemôžu myslieť, že už máme víťazstvo isté,“ opakuje novú labouristickú mantru Oliver.
Konzervatívny protikandidát je tentoraz vraj veľmi schopný chlapík, majiteľ siete kaderníckych salónov. „Dal si vytlačiť svoje letáky na červenom papieri, čo je neobvyklý, ale o to lepší ťah,“ s uznaním kvituje jeho schopnosti Oliver. Červená patrí tradične labouristom, konzervatívcom modrá.
Konzervatívcov vraj v uliciach nevidno ako labouristov. Oveľa viac ale používajú telefóny a oslovujú svojich priaznivcov. Tí patria skôr k lepšej strednej vrstve.
Oliver je spokojný. Letáky sa mu s partiou miestnych päťdesiatnikov podarilo rozniesť za necelé tri hodiny. Ani na jednom dome neboli konzervatívne plagáty, ľudia sa väčšinou usmievali. Teraz treba pripraviť texty a letáky na ďalší deň.
(mch)
