FOTO – INTERNET
Steffi Grafovú, Borisa Beckera či Franzisku van Almsickovú spája mnoho vecí. Všetci traja sú Nemci, všetci traja boli svojho času miláčikmi národa, aby potom kráčali od popularity k ťažkým prehrám. V živote i na športoviskách. Plavkyňu van Almsickovú s tenistom Beckerom spája aj ďalší moment. Oboch národ miloval skôr než sa stali dospelými. Becker vyhral slávny Wimbledon už v sedemnástich, Franziska mala štrnásť, keď stála na olympiáde v Barcelone 1992 na stupni víťazov. Ako rodáčka z východnej časti Berlína je považovaná za jednu z prvých, ktorú za svoju prijali po zjednotení obe časti Nemecka. O tri týždne štartuje v jej rodnom meste európsky šampionát a takému silnému lákadlu neodolala ani Franziska. Svetová rekordérka, majsterka sveta i Európy bude v Berlíne pri tom. Martina Moravcová má súperku navyše.
Inšpiráciou brat a nálepka
Nemci ju nemilovali len pre výsledky. Vždy bola úprimná, dobrosrdečná, nikdy sa pred ničím neskrývala. Existenciu iného sveta ako obyvateľka NDR však pociťovala odmalička. Rodičia Bernd (inžinier) a Jutta Almsickovci mali byt neďaleko berlínskeho múru, kde Franziska vyrastala so starším bratom Sebastianom. Pre malú Franzi (narodenú 5. apríla 1978) robili všetko, čo bolo v ich silách a možno i preto ich dcéra už ako 15-ročná vyhlasovala, že má najlepšiu rodinu na svete.
K plávaniu ju priviedol brat. Jeho príklad nasledovala Franziska už ako 5-ročná. Jej talent tréneri v NDR systematicky rozvíjali. A keď jedného dňa jej otec, daroval nálepku s logom „Barcelona 1992“ nemyslela na nič iné, len na olympijský štart. Bola typom, ktorý keď sa na niečo uprie, všetko v okolí prestáva existovať. S detskou zanietenosťou trénovala pre svoj veľký cieľ, nepoznajúc polovičnú robotu. Z domu odchádzala nadránom ako prvá, vracala sa večer ako posledná.
Už ako 11-ročná si vyplávala na žiackych majstrovstvách 9 titulov. Všimol si ju tréner Dieter Lindemann, vďaka ktorému zbierala napokon medaily nielen v Barcelone, ale i o štyri roky neskôr v Atlante.
Olympijského zlata sa však sympatická Nemka dodnes nedočkala. Paradoxne, ako 14-ročná k nemu mala najbližšie. S Američankou Haislettovou vo finále 200 m kraul v Barcelone prehrala o jedinú desatinu sekundy. Na polovičnej trati si potom vyplávala bronz a ďalšie dve striebra pridala v štafetách na 4 x 100 m (polohovej i krauliarskej). Na takú mladú plavkyňu famózna bilancia.
Za krátky čas milionárkou
Rodičia tušili, že prišiel čas na profesionálneho manažéra. Oslovili Wernera Köstera, bývalého novinára z Hamburgu a čas ukázal, že šlo o správny ťah. Köster uplatnil skúsenosti a previedol Franzisku mediálnou džungľou, ktorá na ňu po návrate domov pochopiteľne čakala. A vďaka návalu sponzorských zmlúv i Franziskinej krásy z nej za krátky čas vyrobil milionárku. Kráčala od jednej televíznej šou k druhej, v jej blízkosti sa s obľubou zvykli ukazovať rôzni ministri či filmové hviezdy. S rodinou sa onedlho mohli presťahovať do luxusnej berlínskej štvrte Treptow.
Pochopiteľne, stala sa športovkyňou roka, no podstatné je, že bola ochotná tvrdo trénovať ďalej. Európsky šampionát v Sheffielde o rok neskôr bol v jej réžii. Domov sa vracala so šiestimi zlatými medailami (50, 100, 200 m kraul + tri štafety). Rovnako ako dva roky predtým z juniorských ME v Leedsi.
Haseovej gesto
Prvý šok prišiel na majstrovstvách sveta v Ríme 1994. Po taktickej chybe na 200 m kraul sa van Almsicková nekvalifikovala do finále a titul svetovej šampiónky sa jej rozplynul. No jej krajanka Dagmar Haseová jej priateľsky prepustila miesto a Franziska finále vyhrala. V šestnástich mala kompletnú zbierku - medaily z majstrovstiev Európy, sveta i olympiády. Len olympijské zlato chýbalo. Franziska však zostávala milá a priateľská k okolitému svetu. „Som to stále ja. Ak by som sa mala zmeniť, prosím, povedzte mi to. Okamžite začnem rozmýšľať o tom, ako sa prejavom sebeckosti a pýchy vyhnúť,“ prosila Nemka s úsmevom na tvári.
Brazílsky výlet?
A potom sa všetko zmenilo. Z popularity sa stala závisť. Prišli športové i osobné neúspechy, choroba i vážna nehoda. Všetko sa to začalo odvíjať od ME 1995 vo Viedni, ktoré boli všetko iné, len nie jej vydareným podujatím. Na 200 m kraul sa opäť nekvalifikovala a začali sa množiť hlasy, že už plávaniu nevenuje všetok čas. Mediálny záujem začal Franzisku otravovať, po jednom prekrútenom citáte ju zasa novinári obvinili z propagácie nacizmu.
Do toho jej priateľ Stefan Zesner na dovolenke vážne ochorel a čoskoro zomrel. Aj Franzisku trápil vírus a hoci naďalej trénovala, na MS 1995 v krátkom bazéne v Riu de Janeiro dopadla katastrofálne. Po tom, čo ju diskvalifikovali z kraulovej stovky po predčasnom štarte sa z dvojstovky sama odhlásila a stratila priazeň mnohých Brazílčanov. Vraj do krajiny prišla len na výlet a nie je ochotná nič zo svojho umenia predviesť. Van Almsicková opúšťala krajinu v slzách. Netrvalo dlho a začala trpieť stihomamom.
Rozhodla sa dokonca načas prerušiť školu, aby sa mohla v plnej sile koncentrovať na ďalší vrchol - olympiádu v Atlante 1996. Podarilo sa jej to, hoci na najvyšší stupeň opäť nedosiahla. Na 200 m voľný spôsob jej zlato ukradla Kostaričanka Claudia Pollová, Franziska doplávala druhá. „Šprintovala som takmer od štartu, no aj tak to nestačilo. Asi som toho chcela príliš veľa,“ povzdychla si Franziska po 41-stotinovej prehre.
Po Atlante si nemecká plavecká kráľovná vybrala voľno. V novembri toho istého roku vyhlásila, že svojho sna sa nevzdáva. To už ju namiesto autoritatívneho Lindemanna trénoval Gerd Esser, ktorý bol ochotný sa o jej problémoch zhovárať. Ich plány však v máji 1997 vážne ohrozila nehoda na motocykli, pri ktorej Franziska utrpela trojnásobnú zlomeninu ruky. Po prvý raz v živote stála pred situáciou, že do vody nemohla, hoci by veľmi chcela. Liečila sa takmer tri mesiace a ďalší rok a pol vôbec nesúťažila.
Sydneyská blamáž
Olympiáda v Sydney 2000 mala dovŕšiť jej cestu za zlatým snom, v Austrálii však získala len bronz v štafete. Do finále dvojstovky sa „bacuľka“ s tukovými vankúšikmi na stehnách vôbec neprebojovala. „Končím,“ vyhlásila vzápätí znechutená. Výsledkami i reakciou médií, jeden z berlínskych denníkov ju dokonca nazval posmešne mlokom. Ďalší čierny deň v jej hviezdnej kariére. Z tmy ju však čoskoro dostala láska k excentrickému hádzanárovi Stefanovi Kretzschmarovi, s ktorým opäť plnila titulné stránky denníkov - najmä tých bulvárnych.
Chuť dokázať, že vie plávať lepšie než v Sydney a možnosť prezentovať sa pred domácim publikom napokon rozhodli, že sa na tréning dala znovu. V Berlíne s ňou určite budú musieť súperky počítať. Tohto roku sa totiž na 200 m postarala o najrýchlejší čas roka. Len o čosi pomalší než jej svetový rekord z MS 1994 v Ríme (1:56,78), ktorý dodnes nikto neprekonal.
