Na juhu Francúzska sa začal 56. ročník najväčšieho európskeho divadelného festivalu Avignon ‘02. Na takmer tridsať dní každé leto ožije toto malé stredoveké mesto divadlom. Pripravených je takmer päťsto divadelných inscenácií z celého sveta a množstvo pouličných produkcií, ktorých dĺžka sa pohybuje od trojminútových pre jedného diváka až po päť a polhodinovú inscenáciu. Pripravená je tiež samostatná výstava venovaná dramatikovi Václavovi Havlovi. Na úplný začiatok festivalu prišiel do Avignonu aj britský herec Charles Berling s francúzskou inscenáciou Kráľ Oidipus, ktorú pripravil s Národným divadlom v Štrasburgu a v réžii Jeana Louisa Martinelliho. FOTO - ČTK / AP
Európski divadelníci, ktorí sa sťažujú na zlú situáciu, by mali zájsť do Argentíny - hneď by zmenili názor. Tamojší herci, napríklad z divadla El Periférico de Objetos z Buenos Aires učia, vypomáhajú ako živé dekorácie alebo robia príležitostné práce, aby sa nejako pretĺkli životom.
V tomto ťažko skúšanom štáte, podobne ako v mnohých ďalších v Južnej Amerike, sa z divadla nedá vyžiť.
Festival na Západe západného Nemecka
Výnimkou je leto, keď sa v Európe konajú veľké festivaly. V Edinburghu, Avignone alebo na západe Nemecka, medzi Bonnom, Kolínom, Düsseldorfom a Duisburgom. Tento priestor sa práve premenil na divoký nemecký západ - od roku 1981 sa tu raz za tri roky koná festival Divadlo sveta.
Rozpočet - 3,25 milióna eur. Bude tu divadlo ZT Hollandia z Eindhovenu, podľa programového riaditeľa festivalu Matthiasa Lilienthala „momentálne najzaujímavejšia divadelná skupina v Európe“.
Tri tanečné súbory z Afriky, tri divadlá z Buenos Aires, „odpadková“ módna prehliadka z Moskvy, Urazení a ponížení z Castorfovho divadla z Berlína, a navyše pekinská opera v tradícii socialistického realizmu. Zmes foriem a produkcií má inšpirovať tak publikum ako divadelníkov. A hosťujúce súbory tu majú šancu zrealizovať nápady.
Buenos Aires v Európe
Programový riaditeľ Lilienthal vysvetľuje: „Zarábať divadlom sa dá len v Európe.“ Musí to vedieť najlepšie, lebo za posledné dva roky precestoval vyše 30 krajín. Lilienthal sa zameral na umelcov, ktorí síce pracujú v metropolách, ale mimo hlavného prúdu. „Len v Buenos Aires existuje zo päť kolektívov, ktoré zamrzli v priam študentskom nadšení sedemdesiatymi rokmi a ekonomická kríza ich repertoár prakticky nijako neovplyvnila,“ vysvetľuje.
Divadlo pre odvážnych
Jeden zo šéfov El Periférico de Objetos Veronese rozpráva, že počas krízy chodí do divadla možno ešte viac ľudí než predtým, ale sály sú malé a hercov to vyháňa na perifériu.
V starej berlínskej továrni hrala Veroneseho skupina pre tristo divákov, potom pokračovala do berlínskeho Hebbel-Theater, do francúzskeho Avignonu a do talianskej Pollverigie. Premiéra ich predstavenia „Apócrifo 1: El Suicido“ bola vrcholom prvého dňa festivalu. Hra rozoberá dôvody na samovraždu, pohráva sa s témou pravdy a jej falšovania, a prostredníctvom videa ukazuje bitúnok menom Argentína, kde sa obete ochotne podrobujú svojmu osudu. Formálne zrozumiteľné, obsahovo však dosť kontroverzné predstavenie. Sám Veronese však hovorí, že keby boli jeho dielami všetci nadšení, bol by to preňho problém.
Programový šéf festivalu Lilienthal uznáva, že je hriech snažiť sa prezentovať celý svet za desať dní. Ale: „Staré festivalové božstvá sú mŕtve, teraz môžeme vypustiť z vreca nových ľudí a čakať, čo sa stane,“ hovorí odvážne. Projekt, ktorý chce priviezť do Nemecka svedectvá o tom, ako sa svet mení, si odvahu žiada.
EDWIN GRASSMEIER
