Pesničkár Donovan. FOTO - ČTK
„Ahoj,“ povedal novinárom na tlačovej konferencii v pražskom hoteli. DONOVAN, škótsky pesničkár a žijúca legenda šesťdesiatych rokov, potom zahral akord na zelenej akustickej gitare a vplával do miestnosti. Dnes o 22.00 h vystúpi na folkovom festivale v Strážnici, neďaleko slovenských hraníc. Sám ako trubadúr, zaspieva svoje staré, ale aj nové piesne.
Toto vystúpenie takmer ohrozila strata jeho obľúbenej gitary s vygravírovaným jeleňom a veselým mníchom, ktorú mu podľa írskej knižky z 8. storočia urobil jeden majster. Nakoniec sa v chaose pražského letiska predsa len našla.
Stále veríte v ideály šesťdesiatych rokov?
„Bohémi San Francisca, Londýna a Paríža hľadali odpoveď na záchranu sveta a našli iba jedinú odpoveď - mier. Ale aký mier? Medzi národmi, politikmi? Nie, mier vo svojom vnútri, ktorému stále verím. Viera, ktorá vzišla zo šesťdesiatych rokov, vyšla z revolúcie myslenia.“
Nie ste súčasnosťou rozčarovaný?
„Deti sa ma stále pýtajú na šesťdesiate roky. Oproti päťdesiatym to bola veľká zmena. Médiá boli ovládané propagandou a cenzúrou a rádiá nehrali takmer žiadnu popmusic. V roku 1964 britské rádio hralo iba Sinatru, Peggy Lee alebo pochodové skladby, ale nijakú hudbu, ktorá by ovplyvňovala vedomie. Jediná stanica v Európe, ktorá hrala rock‘n‘roll, bolo legendárne rádio Luxemburg.“
Kedy sa to zmenilo?
„Až keď BBC začalo hrať našu hudbu, potom sa do sveta dostali všetky tie myšlienky porozumenia a mieru. Bola to v tých časoch jediná rozhlasová stanica, teraz sú ich tisíce. Kde je dnes revolúcia? V malom americkom meste Seattle bol jeden muž a skupina. Bol to Kurt Cobain. Definoval svoju generáciu. Nahrávacie spoločnosti posielali do Seattlu svojich agentov, aby našli ďalšieho Cobaina. Jeho hudba bola hudbou beznádeje a my dnes hľadáme hudbu nádeje.“
Po dlhšej odmlke ste sa vrátili na koncertné pódiá. Dočká sa verejnosť nového albumu?
„Áno. Minulý rok som bol niekoľkokrát v Los Angeles v štúdiu s kontrabasistom Dannym Thomsonom. V posledných šiestich mesiacoch sa v Amerike vrátila stará hudba. Ako keby Amerika objavila prostredníctvom tej tragédie korene - ľudovú hudbu a hudbu prisťahovalcov. Zároveň v tom čase boli v štúdiu aj bubeník Jim Keltner, famózny hráč, ktorého mi odporučila manželka Linda a ktorý už hral snáď so všetkými legendami. Sme akustické trio a mám z toho veľkú radosť.“
Prečo ste nepokračovali v spolupráci s Rickom Rubinom, ktorý produkoval váš comebackový album Sutras?
„Rubin od osemdesiatych rokov preukazuje stále talent geniálneho producenta. Je revolucionár a zároveň tradicionalista. Študoval moje platne, nahrávky Beatles, Neila Younga, ale aj skorších umelcov a zistil, že dobrá nahrávka funguje, ak nástroje znejú čo najprirodzenejšie. A preto sme urobili Sutras. Ale to už je minulosť.“
Ako prebiehala vaša spolupráca?
„Na začiatku sa ma spýtal, ako sme nahrávali kedysi. Povedal som mu, že tri pesničky sme urobili tak za tri hodiny a album za jeden týždeň. Robili sme platne medzi turné, keď nám producenti hlásili, že sa treba vrátiť do štúdia, pretože náš singel v hitparáde padá. Rick povedal, že to urobíme rovnako. Trvalo nám to tri roky.“
Napísali ste mnoho pesničiek pre deti. Ako sa pozeráte na dnešnú produkciu v tejto oblasti?
„Britskí tvorcovia deti podceňujú. Detské príbehy, ktorým hovoríme mýty a rozprávky, v skutočnosti popisujú cestu ľudského hľadania. Sú to vlastne príbehy pre všetkých. Umenie by malo podporiť v deťoch cit pre úžas a údiv, pretože ja spievam pre dieťa v sebe, ktoré je stále na ceste.“
Prečo ste si vybrali za domov práve Írsko?
„Žil som v Spojených štátoch, v Londýne. Do Dublinu som prišiel s Lindou, bolo to pred dvanástimi rokmi a bol to náš rodinný výlet. Už sme tam zostali. Írsko je môj domov. Ctí si tradičnú hudbu, poéziu, umenie a Joyce je tam vyobrazený na bankovke.“
Aká je dnes úloha pesničkára?
„Tá úloha sa nezmenila. My sme hrali vo folkových kluboch a dnes pesničkári spievajú na MTV alebo VH1.“
Spomínate si na pesničku Living on Love, ktorú ste zložili v roku 1984 v Československu?
„Bol som tu vtedy ako jediný zástupca Západu. Iní speváci tvrdili, že je tu neslobodné prostredie. Keď som chcel zaspievať Universal Soldier, protivojnovú pieseň o vojakovi, ktorý všetkých obviňuje, povedali mi nie. Chceli, aby som zaspieval pesničku, ktorá bude obviňovať Američanov. Odmietol som. Potom mi švagor poradil, aby som zložil úplne novú pieseň. Za tú noc pred koncertom vznikla Living on Love.“
Autor: PETER BÁLIK, Praha
