Ústav bude tieto zväzky spravovať, sprístupňovať a na ich základe skúmať aj minulosť z rokov 1939 až 1989. Toto obdobie je odvčera zákonom definované ako „doba neslobody“.
„Národ má právo poznať bezo zvyšku svoju minulosť, aby sa mohol slobodne rozhodnúť o svojom ďalšom osude. Slovenský parlament vykonal svoju vlasteneckú povinnosť,“ vyhlásil spokojný Langoš. Neobáva sa toho, že sprístupnenie zväzkov vyvolá rozbroje a nevraživosť, lebo tú „naopak vyvolávajú temné dohady“. Langoš verí v istú katarziu spoločnosti. „Pravda nás oslobodí.“
Vytvorenie Ústavu privítal vedúci Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu ministerstva spravodlivosti Marián Gula. „Mám z toho obrovskú radosť. Slovensko sa zaradilo medzi ostatné stredoeurópske postkomunistické krajiny, ktoré sa už dávno začali vyrovnávať s komunistickou minulosťou,“ povedal pre SME. „Nikto už nikoho nebude môcť vydierať, že máme na teba toto a toto,“ povedal.
Ústav by mal vzniknúť do šiestich mesiacov, do jedného roka by mal fungovať naplno. Všetky inštitúcie, ktoré spravujú zväzky bezpečnostných služieb, sú povinné ich bezplatne poskytnúť Ústavu na skúmanie, prípadne mu ich zveriť do správy. Týka sa to aj SIS, ktorá ich bude musieť poskytnúť na vyhotovenie kópií.
Langoš vylúčil, že by v budúcnosti chcel byť riaditeľom Ústavu. „V správnych orgánoch by nemali byť politici. Ja som politik,“ povedal pre SME.
Rozprava o zákone bola pokojná, len poslanec Anton Hoffmann z SDĽ navrhol prerušiť rokovanie o tomto zákone a počkať, kým nebude predložený ako vládny návrh, po riadnom medzirezortnom pripomienkovaní.
Definovanie rokov 1939 - 1989 za dobu neslobody pokladá Hoffmann za diskutabilné. „Je sporné obdobie 1945 - 1947.“ Naopak, poslanec František Mikloško takúto definíciu privítal. „Slovensko sa v tomto období pohybovalo medzi dvoma totalitami, najväčšími v 20. storočí. Áno, takto to má byť.“
Za zákon hlasovalo z 93 prítomných poslancov 82 zo všetkých politických strán. Proti bol len poslanec Imrich Tóth z SDĽ, zdržali sa deviati.
