Komisár Európskej únie pre poľnohospodárstvo a rybolov Franz Fischler počas tlačovej konferencie v Bruseli. FOTO - REUTERS
Ide o najambicióznejšiu reformu tej najkritizovanejšej politiky starého kontinentu, bez ktorej by sa rozšírenie zrejme nedalo uskutočniť.
Do definitívneho „odklepnutia“ reformy však chýba séria náročných rokovaní, ktoré sa začnú už v pondelok, keď sa v Bruseli stretnú poľnohospodárski ministri členských štátov. Najťažšie bude to, že ju musí schváliť 15 parlamentov členských štátov.
Zelená kvalite, červená kvantite
Reforma vo svojom princípe uprednostňuje kvalitu pred kvantitou, skresáva priame platby poľnohospodárom. Ruší väzbu medzi výškou poľnohospodárskej produkcie a priamymi platbami. Tie viaže na kvalitu.
Doteraz sa dotácie v únii vyratúvali podľa veľkosti obhospodarovanej pôdy či počtu chovných zvierat. Veľkosť priamych platieb sa bude každoročne znižovať o tri percentá, počnúc rokom 2004 až do rokov 2010 - 2011. Pre kandidujúce štáty je dôležité, že tieto roky kopírujú rozšírenie, ktoré sa plánuje práve na rok 2004.
Peniaze ušetrené na priamych platbách poslúžia na financovanie rozvoja vidieka a podľa Fischlerovej reformy by mali skončiť práve v projektoch, ktoré sú úzko späté so životným prostredím.
Vidiecky rozvoj bude platiť aj príslušný členský štát, tzv. kofinancovanie, ktoré vždy obhajoval najväčší platca do európskej kasy - Nemecko. Podľa výpočtov by sa takýmto výrazným škrtom už v roku 2005 ušetrilo okolo 500 až 600 miliónov eur.
Okrem rozšírenia aj rozvojový svet
Reforma odporuje základom Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré začiatkom 60. rokov európski architekti postavili tak, aby bol starý kontinent potravinovo sebestačný. Tento fakt prízvukujú najmä kritici reformy z Francúzska, Talianska, Španielska, Írska, Portugalska a Grécka.
Na druhej strane barikády stoja najväčší platcovia do eurokasy - Nemecko, Veľká Británia, Švédsko, Holandsko, podľa ktorých je súčasný mechanizmus poľnohospodárskej politiky neúnosný.
Vravia, že Fischlerova reforma je potrebná z dvoch dôvodov. Tým prvým je rozšírenie únie, ktoré by rozpočet v prípade zachovania súčasného systému priamych platieb neuniesol. Už teraz poľnohospodárstvo pohltí polovicu európskeho rozpočtu. Ďalším argumentom je i to, že CAP je hlavnou príčinou zhoršovania vzťahov EÚ s rozvojovým svetom. Ten sa sťažuje, že európska nadprodukcia zaplavuje ich trhy a ohrozuje farmárov.
Posledným reformátorským argumentom sú choroby šialenstva kráv či slintačka a krívačka. Tie iba potvrdili, že európske poľnohospodárstvo je stavané na veľkosti produkcie a neberie ohľad na životné prostredie či kvalitu.
Vyhlásenie vojny?
Diskusia okolo reformy sa včera iba odštartovala. Jej najbližším pokračovaním bude budúco týždňové stretnutie poľnohospodárskych ministrov únie. Talianske a španielske médiá už včera hovorili o vyhlásení vojny a v Bruseli sa podľa agentúrnych správ zhromaždila asi tisícka juhoeurópskych, najmä francúzskych a španielskych farmárov, ktorí s reformou nesúhlasia. Na ulici budú protestovať farmári a v priestoroch európskych inštitúcií zase najmä francúzski politici, ktorým sa naposledy podarilo reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky zablokovať v roku 1999. Únia i kandidáti tak môžu očakávať mesiace handrkovania, čo je však časovo ohraničené summitom v Kodani, keď by už kandidáti mali mať uzavreté všetky kapitoly, teda aj tú najnáročnejšiu - poľnohospodárstvo.
