Amerika by chcela hlad v Afrike riešiť geneticky modifikovanými potravinami. Európa je proti. FOTO - TASR/AP
pre ktoré OSN prednedávnom zvolala Svetový potravinový summit v Ríme.
Summit mal vymyslieť liek na hladomory v Afrike a v Ázii. Skončil sa fiaskom. Jedným z dôvodov, pre ktoré sa predstavitelia zúčastnených krajín sveta nedohodli, bol spor Európskej únie a Spojených štátov vo veci geneticky modifikovaných potravín.
Američania ponúkli ako riešenie problému svetového hladu biotechnológiu. Geneticky posilnené rastlinné kultúry by naozaj dokázali poskytnúť rýchlu pomoc. Spôsobili by však aj vychýlenie druhovej prírodnej rovnováhy celých oblastí. Jednostranný zdroj potravy by vyhladované milióny neochránil pred chorobami z podvýživy.
Americký návrh prichádza v čase, keď v Spojených štátoch rastie nevôľa obyvateľstva proti biotechnológiám. Objavili sa totiž vedecké štúdie spájajúce geneticky modifikované potraviny so zväčšeným výskytom rakoviny a hormonálnych porúch u detí. Bez označenia pôvodu potravín pritom spotrebitelia netušili, čo jedia. Biotechnologické firmy strácajú v Amerike odbytiská a obzerajú sa po nových.
Európska únia zaujala voči americkému spôsobu riešenia svetového hladu prekvapivo tvrdé stanovisko. Minulý týždeň Európsky parlament prijal nové, prísne pravidlá dovozu geneticky modifikovaných organizmov. Všetok tovar, ktorý obsahuje čo len stopu mutovaného materiálu, musí byť prísne označený. Týka sa to potravy pre ľudí aj pre chovné zvieratá. Únia tiež uvažuje o zákaze dovozu geneticky modifikovaného materiálu, ktorý predtým inde povolili.
Európski biotechnologickí lobisti utrpeli zdrvujúcu porážku. Stanovené dovozné limity by mali ovplyvniť aj poľnohospodársku prax Spojených štátov, ktoré sa budú snažiť pretlačiť svoj tovar na európske trhy cez filtre európskych environmentálnych limitov.
Americkí diplomati v Bruseli vyjadrili „hlboké sklamanie“, že EÚ ignorovala ich opakované protesty proti prijatiu nových opatrení. Bushova administratíva dala najavo, že sa chystá podať sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), že Európa bráni vývoju svetového obchodu s poľnohospodárskymi produktmi.
Zimbabwe je po Angole ďalším horúcim kandidátom na hladomor. Štát pritom pred dvoma mesiacmi odmietol 10-tisíc ton obilia od Spojených štátov, lebo humanitárnej zásielke chýbal doklad o tom, že nejde o geneticky modifikované plodiny.
Postoj Zimbabwe voči svojim dvanástim miliónom hladujúcich občanov je na prvý pohľad nepochopiteľné. Prichádza však po tom, čo v amerických humanitárnych zásielkach do Bolívie a Nikaraguy experti našli geneticky modifikované obilie Starlink, ktoré je podľa agentúry Enviromental News Service v samotných Spojených štátoch prísne zakázané poskytovať na ľudskú konzumáciu.
