V Afganistane je alkohol zakázaný. Ľudia okolo premiéra Hamída Karzaja pijú vodu. FOTO - ARCHÍV
tý pašerák si navyše pobudne niekoľko mesiacov vo väzení.
Raziu zorganizovali príslušníci frakcie Džamiáte Islámí, ktorí sú známi svojím islamským cítením (hoci po celý čas bojovali proti Talibanu). Nešťastníka pristihli v jeho rajóne.
Keby sa dostal do rúk niektorej z ďalších skupín ovládajúcich mesto, bol by trest asi miernejší. Najskôr by musel odovzdať časť svojho kontrabandu, aby ho strážcovia zákona mohli niekde potichu skonzumovať.
Postoj oficiálnych miest k užívaniu alkoholu je v súčasnosti jednotný. Afganistan je islamský štát, a alkohol tu nemá čo robiť. Popíjanie je v rozpore so životom správneho moslima, a pozor by si mali dať i cudzinci, ktorí keď už sa rozhodnú napiť, tak len v prítmí svojich dočasných domácností.
Súčasný trestný kódex, podľa ktorého sa riadia sudcovia, predpokladá až polročný trest väzenia pre konzumentov alkoholu, a ešte viac pre toho, kto zakázaný mok predáva. Skutočnosť je však realistickejšia: alkohol bol, je a bude v Afganistane vždy.
Iránska pepsi bola v obchodoch aj za vlády Talibanu, keď obchodníkom s alkoholom hrozila poprava. Za sedem dolárov ste dostali plechovku, ktorá sa navonok ničím nelíšila od bežnej malinovky. Dnu však bola hnusná vodka, pálená načierno v susednom Iráne.
Po páde talibanského režimu sa otvorili kanály zo severu, z republík postsovietskej strednej Ázie.
Alkohol sa odtiaľ pašuje vo veľkom a týmto biznisom sa zaoberajú najmä bývalí vojenskí velitelia, ktorí majú dostatok dobrých kontaktov medzi pohraničiarmi na oboch stranách hraníc.
„Úsilie pohraničiarov, ktorí prehľadávajú cudzincom batohy a dokonca chceli prešacovať i auto patriace OSN, je vyložene smiešne,“ hovorí pozorovateľ OSN Sergej, ktorý často cestuje medzi Afganistanom a Tadžikistanom.
Zásobovacie cesty fungujú spoľahlivo a vo väčších mestách možno kúpiť whisky, vodku a pivo za historicky nízke ceny. Napríklad vodka stojí v Mazáre Šerífe iba tri doláre, pivo poldruhého doláru. So vzdialenosťou sa ceny výrazne zdvíhajú: v Kábule už stojí pollitrová fľaša vodky desať dolárov.
Bary, kde by bolo možné tajne popíjať, sú zatiaľ len fikciou. „Pokiaľ chceš piť, musíš si na tom správnom mieste kúpiť fľašu a presunúť sa s ňou niekam, kde ťa nie je vidieť. Najlepšie domov, a potom sa opitý nikde neukazovať,“ hovorí obyvateľ Mazáre Šerífu Abdula.
Všetci pijani sa však jeho heslom neriadia. Občas stretnete aj v uliciach Mazáre opilca, ktorý sa za opovrhnutia ostatných potáca po ulici.
Pohľad politických špičiek na túto neresť je rozdielny. Prezident Hamíd Karzaj aj jeho bezprostredný okruh ministrov, väčšinou bývalých mudžáhidov, ktorí svoj život zasvätili boju proti Sovietom a neskôr proti Talibanu, patria medzi jasných odporcov alkoholických radovánok.
Naopak o generálovi Rašídovi Dostúmovi, jednej z najvplyvnejších postáv afganského severu, sa vie, že si veľmi rád prihne. Jeho názor na alkohol je na miestne pomery veľmi benevolentný - proti tejto neresti žiadne výhrady nemá, keď to neprekáža ostatným.
Mnohí obyvatelia afganského severu majú nakoniec v pamäti polovicu deväťdesiatych rokov, keď bol v Mazáre Dostúm postavou číslo jedna a keď sa v obchodoch verejne predávalo pivo.
Autor: TOMÁŠ VLACH, Mazáre Šeríf pre SME
