
Biznismeni na burze na Wall Street sledujú pozorne prejav amerického prezidenta Georgea Busha na monitore.
FOTO – REUTERS
BRATISLAVA, NEW YORK – Podstatu kapitalizmu ohrozili účtovnícke lži. Finančné škandály obrovských firiem ako Enron, WorldCom alebo Merck, ktoré zámerne skresľovali údaje o svojom hospodárení, veľmi vážne naštrbili dôveru investorov vo zverejňované informácie.
„Bez dôvery nemôže byť kapitalizmus, bez charakteru bohatstvo,“ povedal včera asi tisícke biznismenov na Wall Street americký prezident George Bush.
Nikto na svete dnes nevie, kam investovať, ak nemá spoľahlivé údaje o hospodárení spoločností. Výsledkom je prepad akciových trhov na celom svete a pokusy zmeniť systém účtovníctva aj jeho kontroly.
Bush včera vysvetľoval vlastnú predstavu o zmenách. „Americká ekonomika najviac potrebuje vyššiu úroveň etiky,“ povedal. Chce zdvojnásobiť tresty pre podvodníkov vo veľkých podnikoch. Zvýšiť tresty za marenie vyšetrovania a utajovanie dokumentov. Problém by mali vyriešiť aj väčšie kompetencie pre burzový dohľad Securities and Exchange Commission – Bush chce, aby dostal o milión dolárov vyšší rozpočet. Chce vidieť transparentnejšie účtovníctvo a vyššiu ostražitosť.
Analytici považujú včerajší Bushov prejav za jeden z jeho najvýznamnejších. Škandály veľkých firiem sa totiž stali jednou z najhorúcejších politických tém.
Napriek tomu demokrati vyhlásili, že Bush zastal na polceste. Bush čelí kritike, ale včera sa pokúšal Ameriku upokojiť: „Nezlyhal americký systém podnikania. Len ho potopili niektorí nepoctivci.“
Slovenský ekonóm Eugen Jurzyca si vysvetľuje rozsiahle podvody tým, že sa nedodržiavajú neformálne pravidlá, bez ktorých nemôžu fungovať ani zákony a predpisy. „Podľa niektorých odborníkov sa práve systém neformálnych pravidiel v Amerike v poslednej pätine minulého storočia rozpadol,“ hovorí Jurzyca.
Formálne pravidlá podľa neho nebudú platiť, kým nebude v spoločnosti „panovať dôvera, zmysel pre korektnosť, čestnosť a pravdovravnosť“.
Jurzyca však neočakáva, že by súčasné škandály dokázali spochybniť zmysel kapitalizmu, ale tvrdí, že sa bude musieť zmeniť. „Kapitalizmus bude o nejakých 20 až 30 rokov vyzerať trochu inak.“ Hlavnú úlohu v ňom nebude hrať majetok v strojoch či budovách, ale vedomosti. „Neznamená to, že zmizne priemysel alebo poľnohospodárstvo. Len už nebudú rozhodujúce,“ myslí si Jurzyca.
(rp, tv, kos, jj)