BRATISLAVA – Už niekoľko mesiacov sa ceny na Slovensku zvyšujú najpomalšie od revolúcie. V júni piaty raz za sebou bol ich rast rekordne nízky. Skutočnosť, že júnové ceny boli dokonca nižšie než májové, však prekvapil centrálnu banku aj ekonomických analytikov.
Podľa údajov, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad, boli ceny v júni o štyri desatiny percenta nižšie ako mesiac predtým – v priemere teda Slováci zaplatili za nákup rovnakých tovarov namiesto májových 1000 korún v júni 996 korún. K takémuto poklesu došlo po štyroch rokoch. Deflačný júnový vývoj stlačil na nový rekord aj medziročný rast cien. Ten predstavoval len 2,6 percenta.
Národná banka Slovenska považuje cenový vývoj za priaznivý a stabilizovaný. „Pomerne výrazné medzimesačné zníženie spotrebiteľských cien spôsobil neočakávane vysoký pokles cien potravín a pohonných látok,“ uviedla NBS.
Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora v súčasnosti platí, že ak nastane neočakávaný výkyv v inflácii, „vinníkmi“ sú hlavne ceny potravín a pohonných látok. „V letných mesiacoch síce dochádza k zlacneniu potravín, hlavne zeleniny, ale v tomto roku prišlo z veľkej časti k poklesu už v júni,“ povedal Ódor. Za zlacnením pohonných látok zasa bol výhodnejší kurz dolára voči korune a nižšie ceny ropy vo svete.
Hlavným dôvodom rekordne pomalého rastu cien je však naďalej hlavne odloženie cenových deregulácií. Súčasná vláda sa na nevyhnutné úpravy regulovaných cien tento rok neodhodlala, a preto ľudí čaká v budúcom roku opäť rýchlejšie zvyšovanie životných nákladov. „Pred rokom bola medziročná inflácia 7,8 percenta. Pád na tohtoročných 2,6 percenta je ovplyvnený nielen priaznivým vývojom cien potravín a pohonných látok, ale aj absenciou výraznejšieho zvyšovania regulovaných cien,“ pripomenul Róbert Prega z Tatrabanky.
Počas leta by potraviny aj pohonné látok mali držať infláciu na súčasných alebo mierne nižších úrovniach, ďalšie mesiace už prinesú jej zrýchlenie. „Inflácia je teda pravdepodobne blízko svojho dna,“ tvrdí Ódor. Do konca roka by sa jej medziročná miera mohla opäť zvýšiť nad 3,5 percenta, veľa však bude závisieť od toho, ako bude na úroveň cien tlačiť konkurencia v maloobchode. Na druhej strane sa môže prejaviť slabý kurz koruny, ktorý zdražuje dovážané tovary.
Ódor poukázal na to, že priaznivý vývoj cien sa prejaví na mohutnom náraste reálnych miezd v druhom štvrťroku. Nízka inflácia pozitívne vplýva aj na zhodnocovanie peňazí v bankách.
Analytici dodávajú, že národná banka svoju menovú politiku napriek rekordne nízkej inflácii neuvoľní. Podľa Ondrisku rozhodne až prístup novej vlády k fiškálnej politike. „Nie je v silách centrálnej banky výrazne znížiť deficit zahraničného obchodu cez úrokové sadzby, ak nechce ekonomiku poslať do recesie.“ Aj Silvia Čechovičová z ČSOB si myslí, že nie inflácia, ale vývoj zahraničného obchodu je pre NBS pri rozhodovaní o úrokových sadzbách naďalej kľúčový.
JANA BRONDOŠOVÁ
INFLÁCIA vyjadruje v percentách tempo rastu cien tovarov a služieb. Pre väčšinu fungujúcich trhových ekonomík je typická medziročná inflácia na úrovni niekoľkých percent.
DEFLÁCIA je opakom inflácie. Dochádza k nej vtedy, keď sa ceny tovarov a služieb, ktoré vyhodnocujú štatistici v rámci spotrebiteľského koša v porovnaní s určitým minulým obdobím znížia. Celková cenová hladina sa teda nielenže nezvyšuje a ani nezostáva na rovnakej úrovni, ale klesá.
Vývoj inflácie v júni
medzimesačne medziročne
spolu -0,4 % 2,6 %
potraviny, nealko -1,4 % 0 %
alkohol, tabak -0,5 % 8,6 %
odevy a obuv 0,3 % 3,0 %
náklady na bývanie 0,1 % 3,3 %
nábytok a pod. 0,2 % 0,5 %
zdravotníctvo 0,3 % 3,9 %
doprava -1,3 % -4,9 %
pošty, telekom 0 % 16,0 %
rekreácia, kultúra 0 % 1,6 %
vzdelanie 0,8 % 1,2 %
hotely, kaviarne, reštaurácie 0,2 % 4,4 %
ostatné 0,3 % 6,6 %
máj 0,2 % 3,2 %
Zdroj: ŠÚSR
