FOTO SME – PAVOL MAJER
BRATISLAVA - Presne po 60 rokoch, odkedy nad hrobom významného rabína Chatama Sofera v Bratislave začali premávať autá, a neskôr električky, sa mu dostalo znova dôstojného miesta na posledný odpočinok. Náklady na rekonštrukciu neboli zatiaľ oficiálne oznámené.
Novovybudovanú hrobku rabína Chatama Sofera včera opäť sprístupnili za prítomnosti predsedu Medzinárodného výboru Romiho Cohna, veľvyslanca Izraela Davida Granita, ministrov Kukana, Kňažka a Šimka, bývalého prezidenta Michala Kováča, slovenského veľvyslanca v USA Martina Bútoru a primátora Bratislavy Jozefa Moravčíka.
Nový hrob Chatama Sofera v Bratislave je unikátom nielen kvôli významu učenca, ktorý v ňom odpočíva. Jedinečná je aj história celého projektu.
Rabín Chatam Sofer od svojej smrti v roku 1839 v pokoji odpočíval na židovskom cintoríne medzi ostatnými bratislavskými rabínmi až do roku 1942. Jeho hrob bol hojne navštevovaný židovskými veriacimi z celého sveta, navštívil ho aj Albert Einstein.
Za slovenského štátu sa však začal stavať neďaleký tunel z mesta na nábrežie Dunaja. Starý cintorín mal byť celý zasypaný a ustúpiť novej ceste.
Predstavitelia židovskej obce, ktorá vtedy prežívala azda najťažšie obdobie svojej histórie, sa zo všetkých síl snažili o záchranu pohrebiska - porušiť pokoj mŕtvych je podľa židovských predpisov neprípustné. Dosiahli len malý ústupok - pozostatky mŕtvych boli exhumované a prenesené do spoločného hrobu na novšom cintoríne na Židovskej ulici.
Neporušené zostali len hroby v tzv. rabínskom okrsku - miesto posledného odpočinku 23 rabínov, medzi nimi i Chatama Sofera. Keďže ležali v malej zemnej priehlbine, boli prekryté betónovou doskou. Nad nimi vznikla rušná cesta. Predseda bratislavskej židovskej obce, etnológ Peter Salner spomína, že do vzniknutej hrobky sa dalo vojsť priamo z ulice cez nenápadný, akoby kanálový poklop. V roku 1982 nad hrobkou pribudli koľaje električky.
V osemdesiatych rokoch poklop nahradila búdka z plexiskla, ktorá vyzerala ako súčasť električkovej zastávky. Do podzemia občas vchádzali návštevníci, najmä zahraniční. Meno Chatama Sofera počas totality upadlo do zabudnutia, o jeho hrobe sa nepísalo v nijakom vtedajšom turistickom sprievodcovi.
Až v deväťdesiatych rokoch, keď záujem navštíviť hrob prejavili také osobnosti ako izraelský prezident Chaim Herzog alebo manželka amerického prezidenta Hillary Clintonová, sa začalo hovoriť, že hrobka významného muža by mala vyzerať inak. Hroby trpeli prenikaním podzemnej vody a otrasmi z prejazdov električiek.
Iniciatívy sa ujal Medzinárodný výbor na záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy, vytvorený najmä židovskými predstaviteľmi z USA, Izraela a ďalších krajín. Po dohode s mestom vznikol plán preloženia električkovej trate a vytvorenia mauzólea.
BARBORA TANCEROVÁ
Kto bol Chatam Sofer
Významný židovský rabín, mysliteľ a učenec Chatam Sofer sa narodil v roku 1762 vo Frankfurte nad Mohanom. Jeho pôvodné meno boli Moše Schreiber. Do Bratislavy prišiel v roku 1806, hlavným rabínom tamojšej obce bol 33 rokov. Založil celú dynastiu rabínov - až do druhej svetovej vojny boli rabínmi ortodoxnej obce jeho potomkovia.
Sofer denne vyučoval na bratislavskej ješive. Stal sa jedným z nauznávanejších učiteľov tóry. Rabíni z celej Európy sa naňho obracali s otázkami týkajúcimi sa výkladu Talmudu. Bol tiež hlavným sudcom kongregácie, jeho rozhodnutia boli veriacimi prijímané ako konečné, nepochybovalo sa o nich.
Podľa dnešných meradiel bol Chatam Sofer neuveriteľne konzervatívny - prísne trval na dodržiavaní židovských predpisov, dôraz kládol výlučne na náboženské vzdelanie. Svetské vedomosti chápal ako prvý krok k asimilácii a opusteniu Tóry. Židia sa v záujme zachovania svojej viery a tradícií mali izolovať od ostatného obyvateľstva. (r)
Chatam Sofer priláka turistov
BRATISLAVA - Otvorenie mauzólea Chatama Sofera môže významným spôsobom prispieť k príťažlivosti Bratislavy pre turistov. Pamätník už predtým navštevovali stovky ľudí ročne, dá sa predpokladať, že ich počet sa zvýši.
Dodržanie prísnych náboženských predpisov a unikátna konštrukcia „vo vzduchu“ zaveseného mosta umožní prístup k hrobu aj tzv. kohenom, príslušníkom ortodoxnej skupiny, ktorá má prísny zákaz vstupu na cintoríny.
„Rekonštrukcia umožní, aby sa aj veľmi ortodoxní veriaci mohli prísť pomodliť k jeho hrobu. Predpokladáme, že keď sa existencia pamätníka dostane do povedomia, zvýši sa záujem verejnosti,“ povedal pre SME ústredný tajomník židovskej náboženskej obce Jozef Weiss.
Otázkou je, či jediná bratislavská kóšer reštaurácia a penzión Chez David zvládnu zvýšený prílev židovských turistov. Ústredný zväz židovských náboženských obcí preto uvažuje o rozšírení služieb. „Sme v rokovaní s mestom o odpredaji pozemku vedľa reštaurácie, na ktorom je teraz parkovisko,“ povedal Weiss. (mar)
