Václav Jiráček. FOTO - ČTK
Dvadsaťtriročný VÁCLAV JIRÁČEK, študent pražskej Divadelnej akadémie muzických umení sa prvýkrát ocitne v celovečernom filme, ktorý sa začne nakrúcať v októbri. Na médiá si ešte nezvykol. Na tlačovej konferencii o Jánošíkovi sedel zasnene za stolom, akoby sa ho ten rozruch okolo ani netýkal. Ponuku SME na rozhovor prijal spontánne. „Rád si precvičím slovenčinu! Opravujte ma!“
Také zlé to nie je. Ako dlho sa učíte?
„Dva mesiace. Štyrikrát do týždňa sa stretávam s učiteľom. A sám si čítam.“
Čo čítate?
„Oravské povesti od Habovštiaka. To pre archaickú formu.“
Baví vás ich obsah?
„Hlavne si ich nahlas predčítavam. Oravu mám naozaj rád, ale zaujali ma len niektoré príbehy.“
Čítali ste po slovensky aj niečo pútavejšie?
„Teraz čítam po slovensky Malého princa.“
Čo vám robí najväčšie problémy?
„Hlavne ie. Slovenčina sa mi páči, ale je veľmi ťažké hovoriť ňou tak dobre, aby som sa cítil vo svojej koži.“
Viete niečo o slovenskej histórii?
„Približuje mi ju učiteľ slovenčiny. Postupne sa dozvedám takmer všetko.“
Do siedmeho októbra, keď je začiatok nakrúcania, sú takmer tri mesiace. Ako sa ešte na tú postavu pripravujete?
„Učím sa jazdiť na koni, tiež šermovať.“
Na konkurze vraj bolo takmer tristo účastníkov. Čím ste presvedčili takú svetovú režisérku, akou je Agnieszka Hollandová?
„Nezaoberal som sa tým, či ma vyberie, alebo nie. Stačilo mi, že ma konkurz bavil.“
Čo vás na tom bavilo?
„Veľa sme improvizovali. Nebolo dôležité robiť to, čo je napísané v scenári, ale vyjadriť zmysel, emócie.“
So štábom sa stretávate kvôli kamerovým skúškam Ako si rozumiete s Agnieszkou Hollandovou?
„Rešpektujem ju. Načúvam jej. Niečím nedefinovateľným, niečím pocitovým mi je veľmi blízka.“
Čím osloví Jánošík mladého moderného človeka ako ste vy?
„Zaujíma ma Jánošík taký, aký je v našom scenári. Možno v živote robil niečo iné, ako sám chcel. Nebola to jeho vôľa, pripravil mu to život.“
Teraz to nebude charakterný hrdina?
„V scenári nie je Jánošík len dobrý. Veľa o ňom premýšľam, ale nechcem o tom hovoriť.“
Obávate sa, že rozprávaním o ňom oslabíte svoje vnútorné prežívanie?
„Áno a tiež to môže narušiť pokoj, ktorý potrebujem.“
Doteraz ste hrali hlavne v menších pražských divadlách. Máte s filmom nejaké skúsenosti?
„Iba so študentským. Keď kamaráti z FAMU niečo točia, tak sa ozvú.“
Budú vám tie skúsenosti stačiť?
„Asi nie. Viem, že sa viac musím prispôsobovať kamere.“
Okrem školského divadla hráte už dlhšie v tieňovom divadle Konzistencia médií. Nebude vám to počas nakrúcania chýbať?
„Je pravda, že práca v divadle ma veľmi baví. Hráme bez slov, dôraz kladieme na pohyb a hru tieňov. Ale ja s tým, dúfam, nekončím.“
Čo urobíte so školou?
„Profesori majú pochopenie a budem mať trochu voľnejší program. Sú presvedčení, že to, čo robím, má pre mňa veľký zmysel.“
Nezávidia vám?
„Naopak, už teraz mi pomáhajú.“
Nebojíte sa potenciálnych invektív slovenských šovinistov, ktorým by mohlo prekážať, že Jánošíka hrá Čech?
„Nebojím, budem hovoriť tak krásne ako na strednom Slovensku a nikto nespozná, že som Čech.“
Pozriete si staršie verzie?
„No comment.“
Prečo? Nechcete sa od nich niečo naučiť?
„Náš film s tými staršími nemá veľa spoločného. Preto ho robíme.“
Podarí sa vám lepšie demýtizovať Jánošíka, keď neuvidíte Paľa Bielika?
„Tie filmy som videl a ešte si ich asi pozriem. Ale teraz mám scenár s iným príbehom. Je to ako s divadlom, radšej robím nové hry, pri ktorých mám čistú hlavu.“
Vnímate tento film ako prelom vo svojom živote?
„Prelom je, keď stratím lásku alebo keď niekoho stretnem. Prelomy sa dejú stále.“
Médiá sa vás zrazu vrhli. Nemáte z nich trochu strach?
„Bolo to náročné. Hlavne mi prekáža, že som ešte nič neurobil, takže ešte nemám veľmi čo povedať.“
Nebojíte sa, že vám tabloidy narušia súkromie?
„To si ochránim.“
Ale veď už dnes ste to nemali také jednoduché.
„To áno a dávajú mi zvláštne otázky.“
Aké?
„Z nejakého ženského časopisu sa ma pýtali na ideál ženy.“
A čo ste im odpovedali?
„No, veď práve to. Ja nemám odpoveď. Niekto mi potom našepkal, že možno mama. Tak som to povedal.“
