Takto si bosnianskomoslimské ženy tento rok spomenuli na tragédiu, ktorá sa v Srebrenici odohrala pred siedmimi rokmi. V nedeľu v Bosne zatkli jedného z aktérov srebrenických udalostí. FOTO - REUTERS
Deronjiča zatkli za zločiny proti ľudskosti, ktoré podľa obvinení haagskeho Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) spáchal počas útoku na dedinu Glogova vo východobosnianskom okrese Bratunac. Nedá sa vylúčiť, že trestný tribunál ho obviní aj z vojnových zločinov v Sreberenici.
Svetová verejnosť sa s ním mala možnosť zoznámiť práve v súvislosti s týmto miestom už v roku 1995. Vtedy ako „vyslanec“ bosnianskosrbského lídra Radovana Karadžiča medzinárodné spoločenstvo presviedčal, že v Srebrenici sa neodohrala žiadna tragédia, ale férový boj. Jeho zatknutie je symbolické - práve tento týždeň si v Bosne pripomenú sedem rokov od najväčšej tragédie juhoslovanských vojen, ktorá sa stala práve v Srebrenici.
Miroslav Deronjič bol od roku 1992 šéfom bratunackej pobočky nacionalistickej Srbskej demokratickej strany, založenej bosnianskosrbským predákom Radovanom Karadžičom. Na okres Bratunac sa vzťahuje hlavný balík obvinení proti Mirovi. Ide o účasť pri vražde 60 bosnianskych moslimov v dedine Glogova.
Popravili ich srbské polovojenské zbory, ktoré do dediny povolal Deronjič. Dôvod? Prevažná väčšina Glogovčanov boli moslimovia. Ešte pred útokom v máji 1992 srbskí vojaci pod Deronjičovým velením všetkých obyvateľov dediny odzbrojili, po dlhej delostreleckej paľbe obec napadli a neskôr obsadili. Väčšinu obyvateľov vyhnali a asi 60 ľudí na mieste popravili. Deronjič útoku velil a podľa SFOR pri masových popravách asistoval.
Do bosnianskeho povedomia sa ale Miro dostal o tri roky neskôr v susednej Srebrenici. Toto východobosnianske mesto síce OSN vyhlásila za bezpečnú oblasť, no holandským vojakom sa Srebrenicu nepodarilo ochrániť pred srbskými jednotkami. Takmer osemtisíc mužov a chlapcov skončilo v masových hroboch. Deronjič bol pred posledným srbským útokom na bosnianskych moslimov prítomný pri každom rokovaní s holandskými vojakmi. Bol pravou rukou stále nedolapeného generála Ratka Mladiča či Radovana Karadžiča.
Deronjič bude zrejme v Haagu namietať, že udalosti, ktoré k srebrenickej tragédií viedli, sú komplikované a on bol len „pešiakom“. Bol to ale on, kto po srebrenickej masovej vražde západných novinárov presviedčal, že miestni moslimovia zahynuli v boji. Keď medzinárodné spoločenstvo žiadalo tragédiu vyšetriť, Deronjič neustále zatĺkal a tvrdil, že do Srebrenice môže „prísť vyšetrovať aj celý svet“. Neustále omieľal, že osemtisíc ľudí padlo v boji.
Po skončení bosnianskej vojny sa horlivý nacionalista vrátil do Bratunaca, kde pracoval na miestnom zastupiteľstve. Niekoľkokrát ho výpočúvali, mierové zbory ale stále nemali dôkazy, ktoré by svet presvedčili, že v máji 1992 nechal 60 glogovských moslimov postrieľať práve Miro.
Po víkendovom zatknutí sa objavili špekulácie, podľa ktorých mali SFOR dôkazy proti Deronjičovi už skôr. No išlo o postavu, ktorá sa objavila aj v prípade srebrenickej tragédie a to je možno dôvod, prečo Mira do Haagu poslali v predvečer spomienky na Srebrenicu.
JURAJ TOMAGA
