FOTO - REUTERS
Na jedenástky desaťročia, storočia, snov bývajú rôzne názory. Trafiť ideál je nemožnosť. Jednotný vkus je, našťastie nemožný. V podstate by zabil futbalovú pestrosť. Kto bol lepším brankárom – Jašin, Banks či Zoff? Bol väčšou hviezdou Pelé alebo Cruyff? Z času na čas sa nájde hráč, pri ktorom človek nezaváha. Na ľavej strane obrany niet v súčasnosti jasnejšej veličiny než je deväťdesiatdvanásobný brazílsky reprezentant, hráč Realu Madrid Roberto Carlos. Možno mierne namietať – a čo Paolo Maldini?
Talianova takmer pätnásťročná suverenita sa skončila práve na 17. majstrovstvách sveta v Japonsku a Kórejskej republike. Návštevníci webovej stránky Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) pri zostavovaní Dream tímu všetkých čias vyriešili rébus obrany šalamúnsky – Maldiniho posunuli napravo s 58 523 hlasmi, Roberta Carlosa vľavo (58 200). A pred nich postavili Nemca Franza Beckenbauera (81 442).
Stovku zašprintuje za 10,6 s
Roberto Carlos da Silva sa narodil 10. apríla 1973 v Garce, čo je jeden z prímestských satelitov Sao Paola, kde každý chlapec hrá medzi zbúchanými chatrčami futbal a sníva, že z neho bude Pelé. Roberto bol neuveriteľne rýchly, ale s loptou toho až tak veľa nevedel. „Mal som sa čo obracať, bolo nás v dome veľa. Nemal som čas donekonečna si nadhadzovať loptu a čarovať s ňou. Skutočnú som vlastne videl až v klube Uniao Sao Paulo, ktorý ma zobral, a kde som v roku 1990 podpísal prvú profesionálnu zmluvu. Bol som ale široko-ďaleko najrýchlejší,“ spomína nevysoký, ale dobre stavaný futbalista (168 cm/79 kg), ktorému sa podarilo nezvyčajné. Všimli si ho aj v nenápadnom klube a nominovali na olympiádu 1992 v Barcelone, kde Juhoameričania na medailu nesiahli. Roberta Carlosa však z voleja zobral slávny saopaulský Palmeiras, s ktorým ihneď získal dva tituly.
Vychádzajúca hviezda brazílskeho futbalu nehrala nikdy čisto juhoamericky. Výborne brániaci ofenzívny obranca alebo defenzívny záložník nekľučkuje, ale uniká. Napokon, stovku dokáže zabehnúť za 10,6 sekundy. „Roky som cvičil streľbu čistým priehlavkom. Mám oveľa silnejšiu ľavačku. Nie je to nič tajné, súperi vedia veľmi presne, ako strieľam,“ vysvetľuje. Samozrejme, že môžu vedieť. Carlosova strela má rýchlosť 160 km, loptu odpaľuje takmer od nohy s krátkym náprahom. Predtým obehne protihráčov a zasekne. To je jeho palebná pozícia.
Neslávne v Interi, výborne v Reale
Mario Lobo Jorge Zagalo, muž, ktorý získal titul majstra sveta ako hráč i tréner, zobral Roberta Carlosa už na majstrovstvá sveta 1994 v USA. Nezahral si, prednosť dostávali Branco a Leonardo. „Bol som presvedčený, že mi uškodili prílišné ofenzívne snahy. Od amerického šampionátu som oveľa viac pracoval na svojej pozičnej hre v obrane,“ neponosoval sa futbalista, ktorého roku 1995 kúpil za sedem miliónov dolárov milánsky Inter. Tím zo San Sira trénoval vtedy Angličan Roy Hodgson. Nepadli si z Robertom do oka. Hoci Brazílčan je šitý aj pre európske ligy, ostrovnú strohosť a niekedy bezduchú disciplínu neznáša. Už o rok sa sťahoval do Realu Madrid. „Biely balet“ vtedy trénoval Talian Fabio Capello. Pre Brazílčana správna voľba. Dnes je Roberto Carlos da Silva nepredajným „artiklom kráľovského klubu“. Kontrakt do roku 2005 má hodnotu 171,62 milióna nemeckých mariek. Brazílčan má týždenný plat takmer 200-tisíc mariek. S Realom získal tri tituly v Lige majstrov (1998, 2000, 2002) a je veľmi nepravdepodobné, že skončí činnosť inde než v Madride.
Nešťastné Francúzsko 1998
Majstrovstvá sveta 1998 boli pre Roberta Carlosa nešťastné. Rok predtým predvádzal strelecké kúsky, ktoré vošli do dejín. Na minišampionáte 1997 v Paríži dal Barthezovi gól z priameho kopu zo štyridsať metrov, keď let lopty dostal falš s odklonom vari dvoch metrov. Francúz si bol istý, že ide vedľa.
O rok, po finálovej prehre s domácimi 0:3 SA začali pre Roberta problémy. Nie preto, že by nedokázal zniesť neúspech. V hlavnom meste Francúzska býval na jednej izbe s Ronaldom. O indispozícii brazílskeho strelca vo finále sa popísali legendy. Úlohu v nich hral i Roberto Carlos.
Objavili sa rôzne nehoráznosti. Podľa anglického spisovateľa Wensleyho Clarksona bol Ronaldo pred zápasom s Francúzskom začarovaný kúzlom voodoo. Mal ho spôsobiť Roberto Carlos, ktorý pred „čarovaním“ podával spoluhráčovi sedatíva. Clarkson to tvrdí vo svojej knihe Ronaldinho – 21 rokov geniality. „Je to najhoršie obvinenie, aké som kedy počul,“ ohradil sa Roberto Carlos a autora knihy zažaloval.
Neskôr sa brazílsky obranca nepohodol s novým reprezentačným trénerom Vanderleym Luxemburgom. V reprezentácii chcel končiť bez titulu majstra sveta. Veselý chlapík, ktorý rád tancuje, akože inak, sambu a obľubuje plážový volejbal, sa túžil sa viac venovať rodine – manželke Alexandre, dcéram Roberte a Giovanne i adoptívnemu synovi Robertovi Juniorovi. Neskrýval, že podobne ako mnohí iní hráči je uťahaný zo sezóny, v ktorej zohral Real 77 ťažkých zápasov.
Pre Beckhama je jednotkou
Našťastie sa rozhodol inak. Pýtali sa ho ako to, že Brazílčania nie sú na majstrovstvách sveta unavení? „Pravdaže sme, ale cítime sa dlžníkmi stosedemdesiat miliónom fanúšikov. Už dlho nevedia, ako sa oslavuje titul majstrov sveta,“ sľuboval pred šampionátom Roberto Carlos. Hral opäť excelentne, jednoznačne sa dostal do All Stars tímu turnaja, a po dlhých piatich rokoch dal konečne ďalší gól (Číne) v reprezentácii.
Angličan David Beckham o ňom, po stretnutí s Brazíliou (2:1 pre neskorších majstrov sveta), povedal: „Brazília má výrazné individuality. Jednotkou je u mňa Roberto Carlos, u ktorého človek nikdy nevie, či je obranca, alebo útočník. Má neuveriteľnú schopnosť vhodne zaútočiť a vzápätí sa stiahnuť a plniť si defenzívne úlohy. A nerobí mu problém rozdeľovať lopty cez celú šírku ihriska.“
