Brusel 2. júla (TASR) - Pod vznik stresu so všetkými jeho dôsledkami sa najčastejšie podpisuje organizačný chaos v podnikoch, primálo komunikácie a nerešpektovanie individuálnej slobody pri zadeľovaní práce. Ako ukázal najnovší prieskum Európskej agentúry pre bezpečnosť a zdravie, Európska únia vydá za choroby, podmienené stresom ročne až 20 miliárd eúr, informuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Približne 50 až 60 percent všetkých pracovných úrazov možno pripísať na vrub stresu a onemocneniam, ktoré tento stav vyvoláva. Na stres trpí momentálne skoro každý tretí zamestnanec v EÚ a počet postihnutých sa zvyšuje.
Vedenia firiem si často ani neuvedomujú, aký úzky súvis má chýbajúca motivácia ich pracovníkov s chorobnosťou, vyvolanou stresujúcimi podmienkami, pripomína Die Presse.
Veľa pracovníkov o svojich ťažkostiach mlčí. Nik by ale nemal zabúdať na to, že stres vyvoláva zvýšenú produkciu hormónov, ktorých hlavnou úlohou je chrániť organizmus pred zmenenými podmienkami a pomôcť mu pri návrate do "predstresového" obdobia.
Zvyšuje sa napríklad tep srdca, stúpa krvný tlak. Pokiaľ k týmto reakciám dochádza ojedinele, nie sú nebezpečné a niektorí odborníci dokonca tvrdia, že sú pre zdravie človeka prospešné.
Pravidelná stresová záťaž však vedie k psychickým a fyzickým ťažkostiam a môže vyvolať infarkt, rakovinu, ochorenie zažívacieho traktu a depresie.
Z najnovších štatistík európskych inštitúcií vyplynulo, že až 39 zamestnancov si v práci nedožičí prestávku, skoro dve tretiny z nich sú konfrontované časovými termínmi, ktoré možno len ťažko dodržať. Ženy sú pritom na stres citlivejšie ako muži a ťažšie sa s ním vyrovnávajú, podotýka rakúsky denník.
Z tohto dôvodu sa príslušné ustanovizne v Bruseli rozhodli začať s vysvetľovacou kampaňou, ktorá by mala pomôcť vytvoriť lepšie pracovné podmienky a stres v práci aspoň čiastočne odbúrať. Za jeden z dôležitých antistresových opatrení považujú odborníci napríklad využívanie pružného pracovného času, prípadne prácu na čiastkové úväzky.
jč juh